Počkať alebo to už nechať tak?
Neviem ani odkiaľ začať. S priateľom sme boli spolu rok a pred pár dňami sme sa rozišli. Bolo to vlastne z jeho strany a pre mňa dosť nečakané. Nikdy sa mi nezdalo, že by som si nevšimla nejaké jeho pocity alebo nálady a teraz som si tiež nevšimla nič čo by ukazovalo nejaký problém a z jedného dňa na druhý ten vzťah ukončil. Jeho vysvetleniu som moc nerozumela, bol dosť rozrušený a skákal od témy k téme a mala som pocit, že ani jednu myšlienku nedokončil. Ako dôvod uviedol to, že (asi 4 dni) predtým už o tom rozmýšľal a že on nemôže byť s nikým, že ani nevie či dokáže mať niekoho rád, na ničom mu vraj nezáleží. Snažila som sa od neho zistiť ako to myslí, či niečo konkrétne ale nič.
Ja mám 22rokov a pár krátkych vzťahov za sebou, on má 23 ale 3 roky bol vo výkone trestu za to, že pestovali s kamarátom marihuanu. Vo výkone mal aj povinnú liečbu-takže aj sedienia so psychológom a teraz mi povedal, že vraj má pocit, že sa celý čas odkedy je von správa podľa toho ako ho tam naučili.
Teraz neviem ako to mám celé chápať. A najmä neviem, či ho mám úplne vymazať zo života (aspoň dočasne kým to prestane bolieť) alebo si môžem nechať malú nádej. Ja ho mám veľmi rada a záleží mi na ňom. Z jeho správania som si istá že on tiež a síce on na veľké slová moc nieje ale často sa snažil mi to dať nejakým spôsobom najavo.
Už asi pol roka nežije s mamou a ja som v škole v inom meste a tak sme spolu trávili iba víkendy, ale zato celé. Bola som prakticky celý čas u neho a niele z mojej iniciatívy a všetko fungovalo. A ak sme aj spolu neboli aspon raz za den sme sa nejak spojili (telefonat alebo aspoň sms).
Uvedomujem si, že to sama v sebe moc rozoberám a asi aj kvôli štúdiu(psychológia) v tom vidím všetko možné. Viem že jeho mama nemala nikdy dobrý dlhodobý vztah a on raz povedal ze on to doma nikdy nevidela nevie ako má vzťah fungovať ale snažil sa a ja som nemala ani minimum čo by som mu vytkla.
Pri rozchodovom rozhovore som sa spýtala či sa niečo stalo, alebo či som niečo spravila čo zmenilo jeho názor na to aby sme boli spolu ale nič.
A viem aj že to bolo rozhodnutie dosť na rýchlo lebo ešte pár dní predtým plánoval spoločné varenie vianočnej kapustnice a Silvester a tak.
Toto všetko je síce iba môj pohľad ale aj tak by ma zaujímal názor niekoho, kto mňa a jeho nepozná.
Ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]