Nič necítim
Dobrý deň, už neviem čo si mám o sebe myslieť? Som naozaj taká bez citu? Mám partnera, s ktorým sme spolu 12 rokov a máme spolu krásnu dcérku. Problém je v tom, že neviem, či ho naozaj milujem alebo som s ním už len zo zvyku. Je pravda, že keď som bez neho, chýba mi, niekedy ale vôbec. Potom rozmýšľam racionálne, že už máme spolu dieťa a nie je to až také zlé, ale akosi nič necítim. Celkovo som asi ako kus ľadu voči všetkému ostatnému nielen vo vzťahu k priateľovi. Pritom sa dokážem rozplakať pri peknom dojímavom filme, ale v skutočnosti si sama pripadám ako riadna sviňa ako keby vo mne nebol žiadny cit. Momentálne som aj bez dcérky, keďže sme museli s priateľom odísť za prácou, samozrejme, že mi chýba ale zisťujem aj že niekedy mi tento spôsob života vyhovuje. Ja neviem, som z toho na nervy, nevyznám sa v sebe, až všetko beriem moc extrémne. Pomóc!
Nie ste sama, čo má podobné pocity. Myslím si, že mnohý z nás zažíva niečo podobné. To je jednoducho život. obvykle sa na niektorých ľudí zvykáme, keď sme s nimi dlhodobo, to je normálne. Skúste si predstaviť, že keby ste nemala dcérku alebo partnera, aké máte pocity??? Neviete si dokonca ani predstaviť? Tak to je dôkaz o tom, že ich máte veľmi rada a nemenila by ste ich za nič na svete. Vzťah treba neustále motivovať, nedovoliť, aby to upadlo do rutiny, robte si aj keď malé, ale prekvapenia, majte spoločné koníčky, aby ste len nepracovali spolu, ale aj trávili spolu voľný čas. Ak si sama neviete dať rady, tak si myslím, že posedenie u terapeuta by vám mohol v tomto prípade výrazne pomôcť, usmerniť, poradiť.
Komentáře uživatelů ...
mám podbný problém.Tiež si niekedy pripadám ako bez citu.Neviem či patrnera lúbim!Tiaž som dost citlivá ale neviem to dat tak spontánne najavo.Nie je to také uvolnené.Medzi nami vládne dost napatie vo vztahu!Tiež ked nieje dome tak je to o.k, ale občas mi jeho prítomnost prekádža.Došt mi pripada ako by ma chcel obmedzovat.Ked to už robím ja tak je to zlé!Majte sa pekne.
Kacenka [Porodní asistentka]