Zmetená
Dobrý deň!
Mám problém. Cítim v sebe, že niečo nie je v poriadku. Jedná sa o môj vzťah alebo celkovo o mňa. Mám vzťah takmer 3 roky a pred nejakým časom nastal zlom. Trvá to pár týždňov, možno mesiac (no nie v kuse). Náš vzťah bol doteraz ako rozprávka, samozrejme, ako v každom normálnom vzťahu boli aj hádky aj problémy, no vždy sa vyriešili. Zrazu prišli myšlienky, kedy som začala rozmýšlať, či ho ešte ľúbim. Po nejakom čase som dospela k záveru, že áno a za tým si aj pevne stojím. Po vyjasnení si tejto otázky nastal klud a pokoj. Prišlo to zrazu, náhle, nečakane. Dookola som počúvala to, aký sme mladý, že nie je jediný, aký je život ťažký, naučí ma svoje a bla bla bla. Ja som si bola nami istá tak ma takéto reči dokážu neskutočne vytočiť. No po taktomto omielaní ma to nejako zneistilo. Začala som mať strach z našej budúcnosti, porovnávať nás a vzťahy okolo seba, hľadieť s obavou do dalekej budúcnosti. Moje srdce mi vraví, že je ten pravý, že on je ten s ktorým chcem prežiť svoj život a chcem byť s ním šťastná. Okolnosti, za akých sme sa spoznali, veci, ktoré sme spolu prežili, to všetko čo nás spája... Niečo vo mne neverí, že on je len jedna etapa môjho života. No môj rozum, môj mozog sa ma snaží presvedčiť o opaku. Nerozumiem tomu prečo, čo to spôsobuje a neviema ako sa toho zbaviť. Dokážem to spraviť na pár hodín, keď som s ním na to nemyslím, no akonáhle príde noc a ja sa ráno zobudím ide to odznova. Akoby som prežívala stále ten istý deň. Som veľmi zneistená, zmetená, už ani neviem čo chcem, kto som... Mám pocit že moje city k nemu sa zmenili a ja sa snažím už len zachrániť nezachrániteľné - teda to mi vraví rozum, ale zároveň cítim, že ho milujem a život bez neho by ani nebol životom. Chcem sa vrátiť späť, nemyslieť na to, byť opäť ja... Šťastná a schopná tešiť sa z každej maličkosti. Cítim sa zvláštne a už som z toho veľmi vyčerpaná, nevládzemm... Neviem si predstaviť, že by som mala byť s niekým iným...
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]