Dobrý deň.
Velmi by som Vas poprosila o radu. Som 3 roky vydata a mame 5 mesacnu dcerku. Vsetko to zacalo minuly rok. S manzelom sme sa rozhodli, ze uz je ca aby sme mali babatko a tak sa aj stalo. Hned po mesiaci som zistila, ze som tehotna. Ked som bola asi v 3 mesiaci tehotenstva manzel stratil zamestnanie. Ale hned na to dostal ponuku mimo Bratislavy. Vzhladom na to, ze sme vedeli ze budeme potrebovat financie zhodli sme sa na tom, ze bude teda lepsie ked tu ponuku zoberie na urcity cas. Uz po niakom mesiaci som mala pocit, ze sa strasne zmenil, mala som pocit ako keby dostal strach a ze sa na babatko vobec netesi. Bola som dost citovo vypätá (dokonca aj v praci sa toho nakopilo) az som skoncila v nemocnici na koznom.
Diagnoza alergicka reakcia. Samozrejme, ze mi nezistili alergiu na nic, tak sa ma pytali, ze ci nie som v strese - ze to moze byt obrana organizmu. Dnes uz som presvedcena, ze to bolo cele zo stresu. Ked som lezala v nemocnici, ani mi nezavolal, ze ako sa mam a ci je babatko v poriadku. Samozrejme, ze som mu spravila scenu, ze ho to vobec nezaujimam na co on reagoval, ze to nie je pravda a rozplakal sa, ze ho to mrzi ako sa zachoval ale mal strasne vela prace a vobec si to neuvedomil. Proste zbytok celeho tehotenstva bol divny. Aj som si robila zarty, ze ci nahodou niekoho nema. Samozrejme, ze ma to ani nenapadlo. Az ked mala dcerka dva mesice, neviem ako ma to napadlo, nikdy som to neurobila vosla som mu do mailovej schranky. Heslo mal prednastavene. Skoro som skolabovala.
Nasla som maily, v ktorych si so svojou podriadenou vypisoval ako sa miluju, presne jej hlasil kedy prisiel domov, dokonca jej poslal fotku, aby videla, ze koho mame na navsteve, aby nahodou nestravil pekny vecer so mnou. Samozrejme mu pisala, ze nech sa venuje iba malej a mne v ziadnom pripade a ze dufa, ze sa so mnou nemiloval. V tej chvili som mala pocit, ze sa mi zrutil cely svet. Nikdy by som to od neho necakala, a uz vobec nie ked budem cakat nase dieta. Neviem kde som zobrala silu, ale povedala som mu ze mu teda odpustim. Tvrdil, ze spravil strasnu chybu, ze ho to mrzi a ze nechce o nas prist. Strasne som sa trapila. Co cert nechcel, o mesiac mu prisla sms s textom: Dobre ranko zlatinko. Ďalej som nevidela, stihol to vymazat. Toto som zbadala nahodou, lebo telefon mal na stole a ked prisla tak cast textu bolo vidiet na displei.
Tvrdil, ze to skoncil a ze tieto sms ignoruje a ze dala vypoved ako som chcela, ze to cele o mesiac uz skonci. Dala som mu totiz ultimatum, ze ju musi vyhodit. Nemusel to vraj riesit, lebo tu vypovedat dala sama. Este som zabudla spomenut, ze medzitym ako som bola tehotna manzel nahle skoncil v nemocnici na operacii. Ked si predstavim ako ma dirigoval a prehanal (pritom som bola v 7 mesiaci tehotenstva)a s nou si zatial pisal zamilovane sms.... Problem mam v tom, ze mu nedokazem asi odpustit. Strasne moc mi ublizil, nedokazem pochopit ako mi to mohol spravit ked som cakala nase dieta, ktore sme strasne moc chceli. Mam hocikedy pocity uzkosti, ktore mi striedaju pocity nenavisti. A k tomu vsetkemu sa dost hadame. Mam pocit ze si stale hlada na mne chyby ako keby ma porovnaval.
Jasne som mu povedala, ze nech ma laskavo neporovnava s flandrou, ktora je slobodna a nema ziadne povinnosti len prist pekne upravena na rande s nim a tym padom nemaju problem ani nieco riesit. My mame leasing, rozne splatky, musim sa starat o domacnost, chodila som do prace a pod. Tvrdi, ze nas vobec neporovnavam, ze to robim ja. Pritom musim podotknut, ze som sebestacna zena, ktora nie je na neho vobec finance odkazana. Mam vlastny byt (na hypoteku), dobre zamestnanie a myslim, ze vyzeram dobre, teda aspon muzi v mojom okoli to tvrdia. Naozaj uz nevladzem a neviem ako dalej. Na jednej strasne chcem aby dcerka mala uplnu rodinu a na strane druhej je manzel iny a tiez sa strasne trapim ked si spomeniem na to, ako ma zradil. Vopred velmi pekne dakujem.
Váš manžel plne zradil Vašu dôveru a to sa nedá napraviť len slovíčkom prepáč a tiež, to nenapravíte ani tak, že si poviete: OK, ja mu odpustím ak sľúbi, že to už nespraví. Práve keď Vy ste potrebovali podporu a pripravovať sa na bábätko, práve vtedy podkopával všetko, čo ste si do vtedy budovali. Je teraz na ňom, či svojim správaním Vás ešte dokáže presvedčiť. a je na Vás, či si zmeny jeho správania voči Vám všimnete. U Vás by bola na mieste aj manželská poradňa, aby ste si spoločne ujasnili, či budete vzťah držať kvôli Vám alebo len kvôli bábätku. Lebo úplná rodina nie je to isté ako funkčná rodina. Vaše dieťa potrebuje hlavne dobre fungujúcu rodinu. Hádajúci sa rodičia teda nie sú ideálne prostredie pre dieťatko!
Komentáře uživatelů ...
Snad něco z toho, co píši pomůže. Hlavně bych řekla, že teď záleží hlavně na něm, jak se snaží o Vás a mimčo pečovat a napravit to vše, to snad dodá sílu na to řešit dál a dostávat se do lepších časů. Pokud by u něho ani kousek snahy nebyl, tak by bylo dost těžké jít dál, ale třeba by si uvědomil až za nějakou dobu, čím důležitým mu obě jste. Možná by pomohlo týden nebo dva u někoho známého a nevidět se tu dobu. Já jsem těžší životní zkoušky řešila masáží šiatsu(jestli to dobře píši)...úplně jsem tenkrát cítila, jak ze mě padají balvany stresu a úzkosti - ten pocit lehkosti si pamatuji dodnes, pak mně pomohla kineziologie a nakonec jsem si udělala reiki kurz a pomáhá mi to moc v mateřství i při vyrovnání se se smrtí blízké osoby. Na uklidnění při kojení jsem brala i homeopatii ( kombinaci dvou přípravků, které mi doporučili v lékárně).Slyšela jsem o jdnom páru z okolí, kdy ji podváděl v době těhotenství a dnes po několik letech jsou spolu a šťastni. Přeji ať to dopadne co nejlépe pro Vás a dcerku ( co je to nejlepší, to člověk většinou zjistí třeba i po roce nebo dvou)Tak se držte,přeji hodně štěstí, sil a nalezení vnitřního klidu, od kterého se hodně odvíjí
tak toto je hrozná situácia,neviem Vám poradiť ,ale nie je to dobrý muž a ani človek ,nechápem ľudí čo dokážu v manželstve podviesť ,proste nerozumiem ,je to mimo môjho zmýšľania ,a vrchol všetkého je počas manželkinho tehotenstva ,ako nech sa na mna nehnevá ,ale spravil neodpustiteľnú chybu,viem ,že máte spolu dieťa aa že chcete ,aby vyrastalo v úplnej rodine ,ale nezabudnite pri tom na seba ,kvôli dieťaťu neostávajte so záletníkom(ked to spravíl raz ,urobí to znova)ako vravíte nebudete mať problém nájsť si niáekoho iného ,ked ste taká aká ste ,ako vravíte ..je to strašné,nedokážem si seba predstaviť v takej situácii,ocitli ste sa naozaj v zlej situácii ,ale vy ho musíte poznať najlepšie ,aký je človek ,či je schopný zmeniť sa ,či je schopný milovať Vás,ako sa o Vás stará ..či ho to trápi ,alebo či sa k Vám chová ako k handre ..alebo ako ...ale utýrate sa k smrti ,ked to takto pôjde dalej ,ja viem aké je to trpieť vo vzťahu v ktorom nie ste šťastná (ja nie kvôli nevere,ale kvôli priateľovej rodine)a verím Vám ,že to musí byť pre Vás strašné :(držím Vám prsty ,nech sa rozhodnete správne ,ale nezabúdajte,že život je krátky a vy ste ešte mladá ...dokážete sa zaľúbiť znova ...Lulu
Mila siis, dakujem velmi pekne za radu. Presne to som mu navrhla - aby odisiel na par dni od nas (bol prec 4 dni) a ze potom uvidime co dalej. Po tych 4 dnoch prisiel krotky a tvrdil, ze on hned vedel, ze chce byt s nami a ten cas dal iba mne. Ale dneska neviem ci si naozaj uvedomil, ze co moze stratit. Este raz dakujem za podporu - hlavne potrebujem najst vnutorny klud ako si napisala.
Milá Lulu, keď som si prečítala čo si mi napísala, tak ako keby si mi hovorila z duše. Som si toho vedomá, že to je neodpustiteľné a práve preto mu to ani nedokážem odpustiť. Ešte keby to bola niaka jednorázovka, ale keď si predstavím, že ja som čakala naše dieťa a on sa zatiaľ ..... s niakou fľandrou (pritom ma poznala a vedela, že som tehotná a nemala s tým žiadny problém. Dokonca jej poslal fotky našej dcérky. Neviem čo čakala, že bude kočíkovať našu dcérku? Alebo to na neho hrala, že ako ju to zaujíma a teší sa z toho?) je mi z toho zle. Presne tú otázku som si položila aj. Prečo by som mala s ním ostať len kvôli tomu, že máme dcérku? Píšeš, že by som ho mala poznať lepšie. Zistila som, že ho vôbec nepoznám. Vždy to totiž strašne odsudzoval. Povedal, že to zažil aký to je pocit keď si jeho otec našiel milenku a odišiel od nich a má ďalšie dieťa. Že nikdy by mi to nespravil. A vidíš, zachoval sa ešte horšie. Najradšej by som bola bez neho. Ale musím sa ti priznať, že dokonca ja sa hanbím za to, že ma takto celé tehotenstvo podvádzal. Však budem vyzerať ako úplná krava pred všetkými. Niekedy mám pocit, že ho to vážne trápi a niekedy že je strašne na koni. Tvrdí, že ho to strašne mrzí čo spravil a že sa hanbí pozrieť mi do očí. Presne si to vystihla, celé to je pre mňa strašné a strašne moc sa trápim. Ďakujem ti veľmi pekne za radu a porozumenie.
Zdravím mimi80,vůbec neřeš, jak budeš před ostatními vypadat!!! Člověk, který má přehled, vidí jako . . . . jeho a pokud by se našel náhodou někdo, kdo by uvažoval jako o .... o Tobě(což si myslím, že ne), tak takový člověk by vůbec nestál za Tvé trápení a jedinou myšlenku!!! Mně tohle udělat přítel po 9-letém vztahu, kdy jsme spolu již několik let žili. Měla jsem to mnohem snažší tím, že jsme nebyli manželé a děti neměli, ale bolelo to stejně dost, byla jsem naštvaná, smutná, zrazená a kdovíjak jsem se ještě cítila. Tenkrát jsem mu v slzách napsala dopis, kde jsem vypsala,co vše jsme spolu zažili, co vše po citové stránce ode mne dostal a jak se nyní cítím, co vše vlastně zahodil a neřešila jsem, jestli to bude číst s ní nebo ne.Dopis jsem mu předala, ani nevím, jestli ho tenkrát četl nebo zahodil ( ale byla jsem si jistá, že se tomu vysmívat nebude). Tenkrát mně to hodně pomohlo. Možná stačilo jen to napsat a zničit, šlo to tak ze mě ven. Půl roku jsem žádného chlapa pro vztah a intimnosti nechtěla ani vidět, potřebovala jsem se srovnat sama se sebou, nechat ten vztah "odbolet" a odprostit se od něj. Jak se říká všechno zlé pro něco dobré. On vystřídal ještě několik partnerek než našel tu svou pravou a lidé o něm nemluvili pěkně. Já našla svého manžela, se kterým jsme šťastni po té, co jsem se s tím srovnala a opravdu nemohu porovnávat, manžel je pro mě mnohem mnohem lepší než byl on, což bych tenkrát vůbec nevěděla a nezjistila, byla bych si jinak vzala toho přítele, kdyby on neodešel. A vím, že se v okolí shledají šťastně a najdou bezva taťku i s dvojčaty. Přeji šťastnou volbu, jak to řešit dál, hodně sil a podpory i pomoci od někoho blízkého.
Je to tazka situacia a kazda rada je tu marna. Nech ti napiseme cokolvek, co kto zazil, co ako by kto riesil, tak aj tak si to musis zrovnat ty a rozhodnutie prijat ty. Len ty to vies uplne objektivne posudit.
Ja ako sa poznam. Uz by som sa spat nevracala. Lebo som taka povaha, ze aj ked by som mu odpustila, lebo ved povedzme si rovno, kolke z nas ziju dalej v manzelstve, vo vztahu po zistnenej nevere, ale nikdy by som nedokazala zabudnut a neverila by som mu a to by bol ozajstn zaciatok konca. To by nikam neviedlo.
Na druhej strane istotu nemas asi ani u toho druheho. MOzno by nebolo od veci zajst za nejakou psychologickou- hoci do ineho mesta- ved dnes sa da vsetk odohodnut telefonicky,mailom- vies nestranny clovek inac zhodnoti situaciu, ako ty. Diva sa na problem vecne, nezaujate. Ide o vela, ja by som to skusila. Nic za to nedas. Ved nemusis chodit na neviem kolko sedeni-mozno dve-tri. Drzim palce, nech to dopadne akokolvek, nech si spokojna, lebo potom bude spokojne aj tvje dieta, tvoje okolie. Mysli aj na seba a svoj zivot. V behu povinnosti, deti odrastu, ani si neuvedomis a ostanes sama. Aj mne to radili, nepoucvala som.
CHyba mi tu info. Ako je to asi teraz. Neviem, ci mi to uniklo. Mas pocit, ze ten vztah pokracuje? Trvalo to len pocas tehotenstva a ako ti to vysvetloval manzel? To ze ju vyhodil z pracovnej pozicie, este predsa nic neznamena. Ja viem, tebe asi odlahlo, ale co ona? Ked to tak zoberies, aj ona mala pravo sa zamilovat.On bol zenaty, mal zatiahnut brzdu, mysliet na rodinu. Nebolo to len take alibi, ze ju vyhodil. Asi by som aj toto zvazovala, pri rozhodovani.
Pre siis: Tiež sa tak cítim ako ty vtedy. Dokonca ani neviem presne vyjadriť svoje pocity. Neviem sa rozhodnúť. Povedala som si, že keď neurobí cez víkend niake gesto, ktoré by ma presvedčilo, že s ním mám ostať, tak mu zbalím veci a pošlem ho preč. Moc mi pomohlo, že si mi napísala, že si to zažila a dokázala si ukončiť 9 ročný vzťah. Viem, že to bude bolieť keď ho pošlem preč ale ako si napísala všetko zlé je na niečo dobré. A hlavne som si povedala, že musím myslieť na dcérku, ktorú nadovšetko milujem. Nechcem aby vyrastala v rodine kde vládne stále napätie. Na to ju strašne milujem, a viem, že si to nezaslúži. Radšej nech vyrastá len so mnou ale v kľudnej a vyrovnanej domácnosti. Možno raz v živote pochopí čo stratil. Hlavne keď nebude pritom keď dcérka spraví prvý krok, povie prvé slovo a pod. Tiež nemám záujem o niekeho iného. Aspoň budem všetku energiu venovať iba jej, nakoľko už nebudem musieť riešiť problémy s nami dvoma. A tiež viem, že mám rodičov na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorý mi aj dcérkou pomôžu bez zaváhania. Na rozdiel od neho. Keď totiž ležal v nemocnici ako som písala, mama za ním ani nedošla pozrieť a otec sa zastavil asi na 5 minúť. Potom povedal, že musí už ísť lebo sa ponáhľa. Na rozdiel od mojich rodičov, ktorí ho boli hneď pozrieť ako sa cíti a ako sa má. Vidíš, ani to si neváži. Hlavne, že keď sme sa zoznámili tak hovoril, že aký je šťastný že ho moji rodičia majú radi a že konečne cíti u nás čo je to rodina. Jediný kto mi povedal, že to nie je muž pre mňa bol môj šéf. Teraz vidím, že mal asi pravdu. Vtedy mi aj povedal: Prvým krokom k rozvodu je uzavretie manželstva. Akoby to vedel, že to tak dopadne. Ešte raz ti moc ďakujem :-)
Zabudla som sa prihlásiť. Takže siis vyššie uvedený text som písala Tebe :-)
Ďakujem za ďalšie názory. Tiež som bola toho názoru, že by som neveru nikdy neodpustila, ale keď sa človek ocitne v danej situácii, tak väčšinou reaguje inak ako vždy hovoril. A to je aj môj prípad. Psychologička by pomohla možno akurát mne, ale problém to asi moc nevyrieši. To skôr manželská poradňa. Ale do tej nechce ísť manžel.
Skôr mám pocit, že ten vzťah naozaj skončil. Vysvetlil mi to, že spravil hroznú chybu, nevie prečo a že ho to strašne moc mrzí. Takže vysvetlenie v podstate žiadne. Mne to je jasné, že najväčší podiel viny má na tom on. Viem, že mala právo sa zamilovať ale tiež mohla mať v sebe trocha pudu sebazáchovy a poslať ho do kelu. A nie sa tváriť ako sa teší na dieťa, ktoré čaká s inou ženou. Nemyslíte, že to je zvrátené a to iba hrá? Nepoznám ženu ktorá by sa tešila na dieťa, ktoré čaká jej "láska" s inou ženou.
A.Jasne ze je to zvratene a neviem o co konkretne dotycnej slecne islo. Ja som to prezila pocas druhej materskej a teda viem o com hovorim. Uz som dost dlho,viac ako dlho s dvomi sama.Prave preto, ze som vedela, ze aj ked odpustim?, nikdy nezabudnem a bude ma to nahlodavat - moju pohodu, klud ako taky cerv. Ja som len myslela na to, ze stale verejnost odsudi dotycnu radodajnu slecnu. Aj ked v podstate ona je slobodna a teda moze si de facto robit co chce. Ide o jej osobnost o jej moralku. Ale predsa ten dotycny manzel, partner, otec ma vediet kde je je ho miesto. Popast oci, ved tych krajsich mladsich bude stale dost a pobrat sa , kde je jeho miesto. K svojej manzelke, partnerke, mame svojich deti. Aj v medialnej kauze Zlatice, vsetci sa pustili do nej. Ale kde ostala jeho zodpovednost, otca dvoch malinkych deti?
Drzim prsty. Deti ti daju koec energie, aby si to zlvadla. Iste aj rodicia ti pomozu. Ale neostavaj sama. Aj mne to radili, nepocuvala som, venovala som sa detom. Tie odrastu a pojdu svojou cestou. Prajem vela stastia a mudrych rozhodnuti.
Tak včera som to už vyriešila. Zase sme sa pohádali, tak som spravila rázny krok. Zbalila som mu veci a vyhodila som ho. Na jednej strane sa mi strašne uľavilo ale na druhej strane cítim strašnú samotu a je mi strašne smutno. Viem, že budem teraz potrebovať strašne veľa síl aby som to zvládla. Cítim sa strašne, nikdy by som nepovedala, že ostanem s dcérkou sama.
Drzim prsty. Najlepsie by bolo teraz sa zbalit a odist aspon an desat dni niekam inam, zmenit prostredie, prist na ine myslienky, obohatit sa o nove zazitky. A potom zacat riesit odznova realnu situaciu. Vela stastia.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]