Závislosť od partnera
Som s priateľom 7 rokov, boli zlé aj dobré časy, ale nejak sme to vždy ústali. Vždy som to komplikovala mojou žiarlivosťou, niekedy až chorobnou, tým som po rokoch celý vzťah pokazila, niekedy bol ochotný sa mi aj ospravedlniť, trápilo ho to, teraz si už asi vybudoval voči mojim hysterickým výstupom imunitu, a už ma iba ignoruje. Viem, môžem si za to sama, stalo sa toho už veľa, naposledy mu praskli nervy, a už so mnou asi naozaj nechce byť. "Odviazal sa" a teraz je len s kamarátmi, a mne povedal, že ani nevie, či so mnou chce byť, a že "zabíjam jeho lásku ku mne". Nakoľko som sa vzdala aj zopár priateľov, ktorých som mala, a zostala som závislá od jeho lásky, neviem žiť bez neho, milion krát som sa pred ním ponižovala, urobila by som všetko, len aby bol so mnou - hoci viem, že to nieje správne.
Mal by chcieť byť so mnou pretože ma ľúbi, a nie preto, že ja chcem. Vraj chce byť sám, a nemám na neho tlačiť, to mi však nezabráni vypisovať mu každý deň trápne sms-ky a vyvolávať mu.. Dnes je vlastne prvý deň, kedy som sa mu neozvala, a vyzerá, že ho to vôbec netrápi (kto vlastne vymyslel telefóny, je to strašné, nemôžem sa naň už ani pozrieť), ale neviem, dokedy to zas vydržím. Podľa jeho slov, mu na mne stále záleží, a má ma rád, ale nevie, či to takto vydrží, a že ja sa nezmením. Veľmi ma to bolí, už nevládzem, každý deň iba revem ako malá, keď mám v hlave iba všetky spomienky, čo máme, ja naozaj neviem bez neho existovať, viem, že je to zlé, ale ja ani doma nemám čo robiť, nemám tu žiadne kamošky, zato on chodí domov o druhej ráno. Vraj potrebuje čas, nepodvedie ma, ani nič, len chce byť sám, lebo už nevládze so mnou byť. Neviem vlastne, akú radu čakám, asi, ako ho prestať milovať, alebo fakt neviem čo. Niekedy mám takú chuť mu vraziť, nech sa spamätá, že po 7 rokoch by mal riešiť iné veci, a nie sa flákať po nociach s kamarátmi. Neviem ani či je toto láska, alebo len hnusná závislosť :( Mám mu nechať čas, však? Neviem ale ako to zvládnem. Ďakujem za akékoľvek rady, aj keď to, čo som napísala znie asi pekne pomätene. Ďakujem.
Občasná ľahká žiarlivosť je pre vzťah potrebná, no to čo popisujete Vy je už snaha partnera vlastniť. Taký vzťah naozaj často stroskotá, lebo Váš partner nemá slobodu. A samozrejme, že teraz si ju užíva. Budem priama: vraziť nepotrebuje on, aby sa spamätal, ale Vy. Pokiaľ neviete udržať žiarlivosť a podmienky, ktoré si stále kladiete, na uzde, bol by čas na terapiu. Neviem, či tento vzťah ešte zachránite, ale ak so žiarlivosťou nič nespravíte, tak aj ďalší vzťah stroskotá. Iba ak by ste si našli niekoho, kto je ešte viac žiarlivejší.
Komentáře uživatelů ...
to, co mate robit viete aj sama - nechat mu cas a neobmedzovat ho. Lebo ako pisete, vase vybuchy uz ani neberie vazne. Ak by ste teda aj mali dovod sa hnevat, uz vam to nie je nic platne, dost ste to pokazili. Pisete ze po 7 rokoch by mal riesit "ine veci", ale ja si skor myslim, ze v tejto situacii je lepsie ked ide von s kamosmi. Potrebuje od vas odstup, ale vy sa musite zmenit, nebyt na nom tak zavisla. Njalepsi by bol psycholog, nech pochopite, preco vlastne nedokazete mat normalny vztah a ste tak chorobne ziarliva. Vas vztah sa este da zachranit, ale je to na vas.
Vas priatel si zasluzi obdiv a poklonu. Ze toto vsetko vydrzal a este stale s tym uplne netresol.
Kazdy sme nejaky a kazdy mame v sebe aj dobre, aj zle "kusky". Vy presne viete, ako je to s vami. Pisete, ze by ste pre neho urobili vsetko. Ze ste sa pre neho ponizovali a pod. JEDINE co ale mozte pre neho urobit a zaroven aj pre seba ale je, skusit nieco podniknut s tou ziarlivostou.
Neviem, ci sa to da liecit. Hovori sa, ze to je najhorsi typ do manzelstva. Asi sa to velmi ani vyliecit, neda. Ale za pokus nic nedate. Je to vraj- nedostatok sebavedomia a docenenia si vlastnej osoby. Vahladajte co najskor nejakeho terapeuta-psychologa, co s tym ma aj nejake skuenosti a vysledky, nielen od vas vytiahne peniazky a skuste to riesit. Mozno na tej baze prace so sebavedomim, sa nieco moze podarit. Ono tiez zavisi, ci na tu ziarlivost, majetnictvo mate nejaky dovod-nieco z minulosti - ked vas tento alebo predchazdajuci partner podviedol, nieco z rodiny, alebo tak, alebo je to iba nuda.
Skuste si najst aj vy nieco, co vas privedie na ine myslienky. Nejake konicky a tam mozno novych kamaratov, kamratky. Kazdy potrebujeme aj ten svoj zivot, svoj okruh znamych, nie je dobre uzavriet sa do ponorky.
Priatel postupuje velmi rozumne. Potrebuje cas, odstup, potrebuje najst cestu co s tym. To, ze ta cesta moze viest aj k rozchodu, to vam hovorit nemusim, to vy viete. Teraz len skusit, nie ponizovat sa, vnucovat, ale postupne menit na sebavedomu partnerku.Ludia zvladnu horsie veci.
Skoda prist o takeho partnera. Ale vasa zavislost na nom, ho pri vas neudrzi. Musi to byt aj nieco ine. Ale to vy viete. Tak skuste vykrocit na tuto cestu svojej premeny.
dakujem za rady, ale neviem, či už nieje neskoro. Nedokážem sa na nič sústrediť, myslím len na neho, a či ma prestal mať rád, či si nenašiel inú a pod..:-(
Hm.. Milá Katuška. Tvoja vlastnosť je niečo, čo mi ničí manželstvo, ak ho teda už úplne nezničilo .Som ženatý 16 rokov. Žiarlivosť je podľa môjho názoru a vlastnej skúsenosti tá najhoršia vlastnosť, ktorú môže vzťah dostať do vienka . Presne ako popisuješ. Tomu druhému nedáš "dýchať" , chceš ho iba pre seba. Hovoríš, že ho miluješ, no chceš ho iba vlastniť. Neveríš si , nemáš dostatok sebavedomia, máš komplex menejcennosti. Podliezaš veci, ktoré sa podliezať nemajú. Ak to nefunguje , robíš scény, trápne výstupy. Potom prídeš, prosíš o pozornosti , akými je pusa , pohladenie.. Tieto veci však buď existujú, alebo nie. Láska sa nedá vyprosiť, ani vynútiť. Alebo ju partneri voči sebe cítia , alebo nie. Ja by som si už nikdy takého partnera nevybral. Je to niečo , čo ťa dusí ako nočná mora. Dovolím si tvrdiť, že svoj problém nemáš šancu zvládnuť sama, aj keď si to všetko aspoň uvedomuješ. Vyhľadaj dobrého psychológa, poraď sa s ním, nechaj sa liečiť. Bez urážky, žiarlivosť nie je vlastnosť, je to diagnóza. Podľa "nicku" usudzujem , že máš 25 rokov. Si mladá, nepokaz si život. Ak by si aj prišla o tohto partnera, príde druhý, s ktorým možno stráviš tiež veľa času a on potom zistí, aká si. Nestrácaj čas a skús tento stav riešiť s odborníkom. Keby si mala iný zdravotný problém, tiež by si nešla k lekárovi ? Túto vec len tak neovplyvníš. Duša sa lieči tažšie ako telo. V prvom rade ide o tvoj život, aby si ho prežila naplno, kvalitne , bez podobných skúseností ako máš doteraz. A potom, uvedom si , že ho znepríjemňuješ niekomu , o kom píšeš , že ho máš rada. To sa trocha bije. Vyber si z toho niečo. Hlavne nech neskončí tvoj problém iba v tejto poradni. Prajem ti úspech a pokojný život s človekom, ktorý ťa bude dobrovoľne ľúbiť. M.
ďakujem :( Ale ja chcem iba jeho, aj keď je neskoro už ľutovať..:(
KRASNA a vystizna odpoved.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]