Som adoptovaná!
Dobrý deň,
prosim o radu neviem ako dalej, som adoptovaná s detskeho domovu mama si stale vyhadzuje na oci ze ja som ta nelubila ako vlastne decko nikdy ani nebudem, ze ja som si ktebe lasku vytvorila, potom ma stale odsudzuju neveria mi stale nonestop len hučia, pokazilo sa radio elektronika sa kazi a mohla som zato ja.. za vsetko co sa stane mozem len ja,volakedy som utekala zatoto ale teraz mam priatela ktory primne stoji a pomaha mi, ale ush nevladzem dalej takto,otec chodi na tyzden prec odchadza v nedelu a pride piatok a som stale s mamu,stale robim namiesto nej, upratujem podlahy,umivam riad, zehlim, niekedy idem do zahrady, zametam, utieram prach cely tyzden robim pride otec a ona namna stale kida ze nic nerobim len sa flakam, len sedim na riti a takto a pritom to neni pravda,neviem co odomna uz chcu ja som neni robot,,.. :/ potom namna stale len hucia ,proste za nic mam pomali 17 rokov namalujem sa zacnu pomne hucať, napr vcera som prisla zo skoly domov a mama hned zacala domna hucat ze sm si dala na hlavu peroxid pritom to vobec neni pravda, hned to povedala aj otcovi ako dosiel, ja neiviem nič takeho zleho nerobim a spravaju sa kumne takto a potom sa cuduju ze preco som utekala s domu ale priatel ma odhovora lebo bi ma dali do polepsovne. ale prosim poradte stale su proti mne ako dalej co mam spraviťť prosim som uz zufala nevieim ako dalej. :/ :/ :/
Záleží, jak se s Vašimi dokážete domluvit. Mamince jednoduše řekněte, že si nepřejete, aby o adoptování mluvila. Dál, ať Vám dá jasný seznam povinností, které budete dělat pravidelně. Řekněte jí, že jí ráda pomůžete a že pak nechcete slyšet, že neděláte nic.
Váš přítel Vám radí dobře, je vidět, že je Vám dobrou podporou. Brzy se budete moct osamostatnit, proto se zatím soustřeďte na co nejlepší přípravu na budoucnost, věnujte se škole. Kdyby byly konflikty s Vašimi neúnosné, vždycky můžete zavolat na některou linku důvěry v místě, kde bydlíte.
Komentáře uživatelů ...
Je niekoľko možností. Najúčelnejšie by bolo sa úprimne porozprávať s mamkou. Presne ako to tu popisujete sa jej zdôveriť so svojimi starosťami a hľadaním pomoci ako to vyriešiť a lepšie spoločne spolunažívať. Prejaviť svoje city, ako vás to trápi. A že by ste chcela aby ste všetci spolu dobre vychádzali. Je pravdou, že v niektorých situáciách sa to javí akože provokujete ale povedzte, že to naschvál nerobíte. Proste tak to vypáli. Ak sa takto to rozhodnete urobiť MUSÍ to byť ozaj úprimné!!! Držím vám palce.
Moja ex zazivala nieco podobne sice nebola adoptovana no vela lasky sa jej od rodicov neuslo .. matka nenormalna histerka a primitivna zena a otec byvaly alkoholik a nervak. Co povedal to sa muselo spravit a aj napriek uplnym primitivnym nazorom a chapaniu suvislosti ho vsetci posluchali lebo sa bali nasledkov. Od detstva len same stresy krik vyhrazky a podobne to ju poznacilo na cely zivot. Tiez sa doma snazila a spravila vzdy vsetko co jej rodicia kazali a namiesto pohladenia a pochvaly sa jej usli len nadavky a sceny ako z filmu. V niektorych pripadoch ked to nie je mozne riesit normalnou cestou pripada ako jedine vychodisko co najrychlejsie sa osamostatnit a postavit na vlastne nohy .. asi este mas pred sebou skolu tak sa sustred na to aby si ju dokoncila a potom si najdi nejaku pracu a podnajom napr. aj s priatelom a uplne bude stacit ked pojdes vasich pozriet raz za cas. Rodicia hladaju chybu len vo svojich detoch namiesto toho aby sa trosku zamysleli aj nad sebou neviem preco maju pocit ze su neomylni najmudrejsi a ze len ich nazor je ten najlepsi. Treba sa ucit jeden od druheho a najvzajom sa pocuvat.
PhDr.Burdova [Psycholog]