Nerozumieme si
Dobrý deň.
Ani neviem kde začať a ako opísať problém ktorý ma trápi. S priateľom som 2 a pol roka. Mám pocit, že to ide dolu vodou, celá naša komunikácia, vzťah, porozumenie potrebám toho druhého. Doteraz nám to nerobilo problém, ale začal mať problémy v práci - ktoré raz utíchnu, vtedy je dobre, a inokedy pociťuje opäť nátlak - a vtedy si to vybíja na mne. Každé moje slovo berie ako útok na jeho osobu, narážku, ako niečo zlé, každé moje slovo. A ja už nevládzem. Vtedy je útočný, urážlivý, chybu si nikdy neprizná ale ja bez toho neviem fungovať. Vysvetľujem mu to, že je človek ako každý iný ktorý by mal zodpovedať za svoje činy, a nie obraňovať sa formulkou - ale ja som to nechcel ale ja som nič nespravil ale veď čo sa zase stalo, ale veď Vysvetľujem mu že mi určité veci ubližujú, a naopak - vyzdvihujem veci ktoré ma potešia, aj keď je ich momentálne minimum. Pred týždňom urobil jednu vec ktorou mi veľmi ublížil a vôbec prvý krát som nemala chuť vidieť ho, rozprávať sa s ním, nič. Vedela som, že vysvetlenie bude nulové, čo s aj stalo.
A tak som sa odmlčala. Nekontaktujem ho, až po pár dňoch som mu odpísala na správu. Najprv mi písal ako ho to mrzí, že som si to nezaslúžila, na čo som ja nezareagovala, ale asi má pocit že to je asi tak všetko. Tam končí jeho snaha, lebo v správe na ďalší deň už písal akoby bolo všetko v poriadku, akoby sa nebolo nič stalo, akoby sme boli nejakí starí známi. "Tak ako sa máš? čo máš nové?" Nerozumiem mu. Doteraz sa takto nechoval. Povedala som mu že ak sa neposnaží, stratí ma. On sa na to dobre že neurazil, vraj načo to hovorím, čo je zase zle. Mám pocit, že nechápe ničomu! Je schopný vtedy odísť a kašlať na to. Tam sa jeho komunikácia končí. Potom mi vypisuje ako ho to mrzí, povie mi že je mu to ľúto, a keď mu napíšem že neviem čo mu mám na to povedať, tak to opäť ignoruje.
Mám pocit, že čo poviem ja, tak sa správa aj on. Ak ja mám dôvod odmlčať sa, mlčí on. Ak ja mám právo byť nahnevaná, kričí po mne on. Už nevládzem. Mám pocit že sa chová ako puberťák a to som myslela, že chodím s 28 ročným človekom a že sa bude adekvátne chovať tomuto veku. Doteraz bol vždy pozorný, milý, ale teraz sa chová tak, ako mu sadne na nos. Odmlčím sa na základe toho, aby si uvedomil čo sa stalo, nekontaktujem ho, vyhýbam sa mu ale on to nechápe... Nechápe prečo to tak je, aj keď som mu to povedala. Povie mi na to. dobre teda. Keď už si myslím že konečne pochopil, zistím že sa opäť mýlim. Je schopný napísať - ale veď mňa to mrzí. veď to je jasné. len som chcel vedieť ako sa máš to je všetko... To je všetko? Celá snaha o mňa? Ako tomu mám chápať, keď poviem že je koniec, že sa s ním rozchádzam, prosí aby som to nerobila, že ma potrebuje... Som z toho na nervy. nikdy som nezažila niekoho tak nechápavého aj keď to vyznie možno hlúpo. Vždy pochopil, všetko, ale teraz je urážlivý a vzťahovačný a keď potrebujem pekné slovo alebo pocit že sa naňho môžem spoľahnúť, že za náš vzťah bude bojovať, chová sa takto... Pomôže vôbec dlhodobá pauza? Alebo bude opäť v tom že sa hráme na to kto je zlý a kto sa háda a kto sa urazí, a ja neviem čo ešte? Dodám, že o neveru nešlo... Tvrdí že ma miluje a nechce prísť o človeka akým som ja, že som jediná s kým si predstavuje mať rodinu, doteraz som si myslela to isté ale pokiaľ sa chová ako nevyzreté decko, tak sa to nikdy nestane... lenže ako mu to vysvetliť. Ďakujem vopred z rady a ospravedlňujem sa za chaotický mail.
PhDr.Burdova [Psycholog]