Moja dcéra trpí nechutenstvom

Dobrý deň. Mám 17-ročnú dcéru, ktorá od mala trpí nechutenstvom. Teda, aspoň si to myslím. Jednoducho od mala jej nič nechutí. V škôlke nejedla to čo ostatné deti, na desiatu mala suchý chlieb a obedu sa väčšinou ani nedotkla. Keď prišla na základnú školu a začala chodiť na obedy, trochu sa to zlepšilo. Začalo jej chutiť viac varených jedál. Takisto keď prišla na strednú školu, to už bolo oveľa lepšie. Momentálne je to fajn, obedy v škole jej chutia, ale doma je to horšie. Celý čas čo chodí do školy, má na desiatu vždy to isté: rožok so šunkou, rožok s džemom, rožok s nutelou alebo buchtu. Doma raňajkuje len chlieb s džemom, chlieb s medom, alebo párok s chlebom a nejakou zeleninou. Na obed cez víkendy a prázdniny má rezne, alebo kuracie mäso buď s cestovinami, ryžou, zemiakmi alebo knedlami, alebo občas guláš, šošovicový prívarok a jedinú polievku, ktorú je ochotná zjesť je slepačí vývar. Na večeru je buď hrianky, alebo pečené zemiaky, alebo to čo na olovrant, čiže jogurt, cereálie s mliekom, alebo rožok s udeným syrom a zeleninou. Nie je to žiadna sláva, ma jednostrannú stravu a chcela by s tým niečo robiť. Lenže problém je, že jej nechuti čisté mlieko, neudené syry, obyčajný chlieb s maslom, vajcia, šunky, saláma, ryby, veľa druhov zeleniny a pod. Chyba jej mnoho dôležitých zložiek potravy, ale ked vidi vajce, je jej zle. Da si do ust chlieb s maslom a napne ju. Jednoducho jej je zle, keď si nieco vlozi do ust (okrem tych par jedal ktore je) a teda ich nemoze ani prehltnut. Som bezbranna. Keď jej nieco nechuti, vrati mi to na tanieri a hotovo. Mam o nu strach, lebo čoskoro ide na vysoku, kde bude musiet jest to co jej daju. Ale kedze doma je zvyknuta len na jej oblubeny a staly jedalnicek, bojim sa, ze to na internate nezvladne. Ved ked sme na dovolenke mimo domu, konzumuje to iste čo doma. Nicoho ineho sa ani nedotkne. Sice, ked prisla na obedy na školu, bola nutena obedovat to co jej ponukali a mozno sa tak stane aj potom. Som spokojna, že aspoň tie obedy ma trochu ine a dokaze ich bez problemov zjest. Ale vážne si neviem dať rady. Pretože málo je, mala aj problémy s telesným rastom a dosť sa trápila, lenže teraz meria 162 cm a je to lepšie. Prekonali sme aj bezlepkovú diétu. Prosím, poradte. Netrapim sa len ja, ale aj ona.

Komentáře uživatelů ...

12. 4. 2010 23:33:45

Dobry vecer, chcela by som sa aj ja spýtať na dieťa, ktoré trpí nechutenstvom. Môj 11 ročný syn má presne tie isté ťažkosti(alebo skôr ja s ním)ako sú opisované v predchádzajúcom dotaze. Doslova závidím matkám, keď im dieťa povie, že je hladné. Syn zje iba určitý druh jedál a aj ten sa stále zužuje. Viete, ľudia často hovoria- "ja by som ho naučil jesť, treba ho nechať vyhladovať a potom aj klince zje" K tomu Vám môžem povedať príhodu- mali sme na obed zapekané zemiaky, doslova som videla, ako nad tým jedlom trpí. Tak som to odložila, nedala mu nič iné a ponúkala neskôr. Stále nebol hladný, keď sa dobrovoľne nasilu posadil večer nad tú porciu, potešila som sa. A viete, čo zjedol? Sterilizovanú uhorku. Tak to už musím brať trochu aj s nadhľadom, ale na druhej strane mi záleží na jeho zdraví a trápi ma to čím ďalej, tým viac.(lekárske vyšetrenia- sono brucha, odber krvi boli v poriadku) Ďakujem za radu, Monika

17. 4. 2010 11:55:00

Dobrý deň, prečítala som si vaše problémi s vašimi deťmi a jedlom. Ja mám 26 rokov a mám taký istý problém. Som na seba nahnevaná lebo mi skoro nič nechutí. Jem len zemiaky na rôzne spôsoby, rybie prsty, nejaké pomazánky, bagety a pizzu, ináč nič takého. Niekedy sa tak vyhladujem až ma bolí hlava ale to len preto lebo neviem čo by som zjedla a tak celý deň rozmýšľam lebo na nič nemám chuť. Keby som niečo zjedla na silu tak mi je pri jedení na vracanie lebo mi to nechce ísť dole hrdlom, čo mám robiť???? Strašne ma to hnevá....