Mám panickú poruchu?
Dobrý deň prajem,
mam 23 rokov, byvam s rodicmi, som zamestnana, chodim externe na VŠ.
Potrebovala by som radu. Neviem ci pisem do spravnej rubriky, ale tak snad hej :)
Moj problem zacal asi tak pred tyzdnom, boli sme s kamaratkami vonku, popili sme nieco a na druhy den mi bolo neuveritelne zle, aj psychicky aj fyzicky, co som samozrejme pripisovala vínu, co sme popili. Na dalsi den to bolo o tom istom, proste psychicky som sa citila velmi zle a mala som a este doteraz mam hnacku, pocity na zvracanie. Dalsie dni mi zacalo hrozne busit srdce, chytili ma hrozne pocity uzkosti, neviem z coho to zacalo, ale je to hrozne :( ta uzkost je velmi neprijemna, prepada ma hocikedy pocas dna, snazim sa to predychavat, ale je to velmi neprijemna vec. Do toho mi zacali problemy so zaspavanim, pripadne zaspim a pocas noci sa niekolkokrat budim a mam opat pocit vnutornej nervozity, pocit na zvracanie, busenie srdca, snazim sa nejakym sposobom ukludnit, ale niekedy mi to nejde a som hore az do rana a dalsi den v praci som unavena a nedokazem sa sustredit, lebo neustale myslim na ten hnusny pocit uzkosti, proste cakam kedy to zasa na mna pride. V podstate na to myslim cely den a zoziera ma to :( je to hrozne :(
neviem, citala som vela o mojich symptomoch na nete a nasla som nieco ako panicka porucha a uzkost. Neviem ci je to ono, lebo ja nemam problemy s dychanim, len teda sem-tam to busenie srdca a neuveritelny pocit uzkosti a nervozity. Hrozne sa bojim, ze zosaliem, ze ma proste niekde zavru alebo co. Lebo stav toho “ataku” je hrozny, proste myslim na to ako budem brat cely zivot lieky, ako ma nikto nebude chciet takutu “prepnutu”. No proste hrozne.
Citala som dost aj o poruchach stitnej zlazy, lebo moja mama ma nieco so stitnou zlazou, neviem ci ma zvysenu alebo znizenu funkciu..mozno by to bolo aj z toho, teda dufam, ze tieto pocity uzkosti a busenie srdca je z toho. No neviem. Dakujem moc za vypocutie, snad mi nieco poradite :(
Ako ste si aj sama určite všimla, tak nie som psychológ. Z psychológie som mala na škole len pár hodín, takže 100% odborná rada to nebude, ale s týmto sa dá pracovať a riešiť to, len musíte vyhľadať priamo odborníka z danej oblasti, tedy psychológa. Verím, že príde aj na vyvolávajúcu príčinu a aj na najvhodnejšie pre vás riešenie. Ja mám autoimunitné ochorenie štítnej žľazy a ľudia s touto poruchou pri hypofunkcii skôr upadajú do depresií.
Komentáře uživatelů ...
Ahoj, prečítala som si tvoj príspevok a úplne som tam našla samú seba. No s tým rozdielom, že ja som to prekonala. Takže prvá pozitívna správa pre Teba, dá sa to. Tak Ti skúsim napísať niečo o sebe. Mala som 20 rokov ked to u mňa začalo. Bývala som s priateľom, pracovala som a chodila som externe na VS. Raz som bola v práci, pracovala som ako predavačka v malom obchodíku a z ničoho nič mi prišlo zle, napínalo ma na zvracanie, bolo mi na odpadnutie, sťažilo sa mi dýchanie. Prišla pre mna mama do prace a isla som domov, lebo sama som nebola schopna. Nevedela som vobec co mi je. Po hodinke odpocinku to preslo. NO na druhy den sa to opakovalo..Vlastne stale a stale a stale. Skoncila som aj na pohotovosti, pretoze to na mna prislo aj v noci. Fakt to bolo hrozne, lebo nikto nevedel co mi je. Robili mi rozne vysetrenie no vsetko bolo ok, tak sa vylucilo nejake fyziologicke ochorenie. Obvodna lekarka ma odporucila na psychiatru. Bol to velky boj samej so sebou, lebo ked som si predstavila ze ja mam ist na take miesto, bolo mi este viac zle. No nakoniec som sa prekonala a bola som prekvapena ze v cakarni bolo dost vela ludi, no praveze sami mladi a "normalni". Psychiatricka sa ma povypytovala na moje problemy a odporucila ma ku psychologicke. Ta mi robila rozne testy a stanovila mi diagnozu nejaku panicku poruchu. Psychiatricku som stale navstevovala no zdalo sa mi ze bola po case dost odmerana tak som vyhladala inu a ta mi nasadila lieky Zoloft. Po ich uzivani sa mi vyrazne zlepsil stav, po mesiaci mi vobec nic nebolo, mohla som normalne zit medzi ludmi, zabavat sa..Lieky som uzivala raz denne asi nieco vyse roka, no stalo to zato. Takze moja rada pre Teba, neboj sa navstivit psychiatra, urcite Ti pomoze. Drzim prsty a hlavne na to nemysli a neboj sa :)
Ahojte, citala som Vase prispevky, a akoby som citala o sebe, to iste sa stalo aj mne, tiez ten pocit uzkosti, nervozity, zrychlene busenie srdca, pocit na odpadnutie, hnacky, vracanie att. Moj obvodny lekar mi vtedy predpisal quaranu, noo bola som hlupa ked ju zacala brat, to mi vsetko este zhorsilo, neako ma nenapadlo v tej chvili ze to je skor na povzbudenie ako skludnenie, presla som roznych lekarov, ale nepomohlo, kazdy vravel ze je to v psychike, dosla som aj do psychiatrickej ambulancie ale podvedomie mi stale vravelo co tam robis? ved sem nepatris, precitala som si rozne diskusie a kazdy vravel ze pomocou liekov sa to vylepsilo, ibaze moj zaludok velmi lieky neprijima, kedze mam problem aj s travenim att snazim sa s tym neako bojovat ale nedari sa mi:-( no nestracam nadej, ako citam je nas tu viacej, mali by sme sa vsetci tomu vzopriet a bojovat, cim nas bude viac tym vacsia sila a snad sa raz nad tym vsetkym nam podari aj zvitazit:-)
Tak v týchto príspevkoch som sa uplne našla..až na to,že ja trpím depresiami už asi 6 rokov..popritom študujem dosť náročnú VŠ.Po istom čase sa mi to zhoršilo..diagnostikovali mi panickú poruchu..stáva sa moi to v aute..ide na mna hrozna uzkosť,zalieva ma pot a mam pocit,že zošaliem..bojím saa tých stavov..raz sa mi to stalo aj na zápise do školy..mala som hrozný strach tam ísť..a tobož o tom rozprávať..pretože ked ma niekto taketo problemy..automaticky na neho pozeraju ako na blázna,čo je dosť smutne..naša konzervatívna spoločnosť.Napr. v USA v prípade aj maleho ťuknutia s autom,teda nehody..v rámci všeobecnej zdravotnej starostlivosti,človeka automaticky pošlu aj k psychologovi.Užívam lieky..neurol-sedatívum a serlift-aantidepresívum..je to lepšie..ale občas to na mna este príde-panické ataky..ale pocity uzkosti a depresie mam stale..už som z toho zúfalá,ale neprestávam bojovať,verím..že raz sa z toho dostanem...okrem toho mala by som navštíviť aj endokrinológa,pretože v rodinnej anamneze sa problemy so stitnou zlazou vyskytli..takže ešte to chcem skusiť.okrem toho podstupujem kognitívno-behaviorálnu terapiu..čo mi dosť pomáha,nakolko mam problem so sebavedomím.
Ja som zažil niečo podobné. Ale ja sa prikláňam skôr k ezoterike. Niektorí ľudový liečitelia majú takú moc sa s tým popasovať a navrátiť ti rovnováhu. Mám pocit že moderná medicína vníma človeka iba ako stroj a na všetko dáva pilulky. Kedysi ľudia takéto stavy označovali ako urieknutie a poznali ľudí čo to vedeli liečiť. A ver alebo never zabieralo to. Môžno viem čo sa ti stalo ale je to ťažko vysvetlitelné. Preto skús nájsť liečiteľov ktorí sa zameriavajú na čakry a auru. Vyzerá to tak že máš niekde energetickú dieru. Telo to ešte drží ale po čase ho to oslabí. Ľudia čo "poznajú" ti pomôžu.
ahojte, našla som túto diskusiu náhodu, keď som hľadala či má ešte niekto problémy s nočným vracaním... ale ako čítam, presne tieto prejavy mám aj ja, úplne som sa v tom našla, no mám za sebou niekoľko psychologických testov, previerok a podobne, čiže toto ma odrádza ísť za psychológom alebo na psychiatriu a popri svojej práci si to ani nemôžem dovoliť, preto sa stále snažím a musím tváriť, že všetko je úplne v poriadku, ale v skutočnosti mám také dni a chvíle, že len sedím, plačem a cítim, že ďalej už nevládzem a ani sa mi nechce ďalej, silná úzkosť, beznádej, nemôžem dýchať, krúti sa mi hlava a napína ma na zvracanie, o kŕčoch v bruchu už ani nehovorím. Citím, že čím Ďalej ma to viac už aj fyzicky vyčerpáva a jediná úľava prichádza, keď zaspím... už neviem, čo s tým... Kúpila som si všelijaké bylinné tabletky na ukľudnenie, potlačenie stresu, povzbudenie, rôzne čaje, no je to so mnou ako na horskej dráhe, buď úplne euforické obdobie, tak pol dňa - deň max. a potom o 180° obrat a mám problém sa prinútiť žiť v takých chvíľach. žijem sama, mám dobrú prácu, som zabezpečená, nič mi nechýba a napriek tomu som v takomto stave... sama sebe preto nerozumiem už
Kacenka [Porodní asistentka]