Chorobný strach

Mám 18 rokov a mám obavy z môjho správania a z toho čo cítim.
Skúsim to skrátiť. S mojím 1. priateľom sme spolu boli rok a všetko bolo poriadku (zhruba pol roka). Potom som si uvedomila,ako veľmi mi na ňom záleží. Ako mi je s ním dobre a že ho nechcem stratiť. A to bolo niečo ako spúšťacia reakcia. Zrazu som dostala chorobný strach. Bála som sa,že niečo pokazím,že sa so mnou rozíde, že pre neho nie som dosť dobrá. Plne som si uvedomovala,ako veľmi ho milujem,ako som od neho závislá. Tieto pocity sa stupňovali, začala som sa chovať nemožne. Vždy keď som s ním bola,spomenula som si na to- že jedného dňa príde koniec,že tu pre mňa nie je navždy a okamžite som sa rozplakala. Hystericky,stekali mi slzy,nevedela som sa ovládať. On nechápal a ja som mu to nevedela vysvetliť. Už som bola vyčerpaná, plakala som deň čo deň, nechcela som,ale nedokázala som to kontrolovať. Samozrejme,že sa so mnou kvôli tomu rozišiel. Ku koncu ma nespoznával,bola som uzlík nervov,nedalo sa so mnou komunikovať a bola som unavená z toho,že neviem kontrolovať svoje správanie. Momentálne mám priateľa rok. Máme ten najkrajší vzťah na svete. Je to naj ohľaduplnejší, najspoľahlivejší a najlepší chlap na svete. Som s ním šťastná a milujem ho. Ale čím viac si to uvedomujem,tým je to horšie. Sama vidím,že opakujem chyby z min. vzťahu. Stále myslím na to,že sa skôr či neskôr rozídeme,že tu nie je pre mňa večne. Čakám koniec každý deň a pri tom bezdôvodne. Chcem sa na to pripraviť a to ma ničí. Nemám pocit,že sa bojím konkrétne rozchodu. Bojím sa toho,ako veľmi mi na ňom záleží, že ho milujem až príliš,tak detsky,nerealisticky, naivne. A z toho som strašne smutná,precitlivená,stále plačem a opäť to nedokážem kontrolovať.
Ako mám tie pocity riešiť? Nechcem si zničiť vzťah kvôli tomu,že som psychicky labilná. Ďakujem za akúkoľvek radu.

Komentáře uživatelů ...