Zmätená zo vzťahu
Mám 25 rokov a 6 ročný vzťah. Zo začiatku som bola veľmi zalúbená, no aj nešťastná. Priateľ ma často odstrkoval, uprednostňoval kamarátov (Valentín, narodeniny,...) Má povýšenecké a výsmešné správanie-aj ku mne aj k okoliu. Veľa nocí som si odplakala a priala si, aby ma mal aj on rád a chcel byť so mnou. Stále som mu vysvetľovala, že ma to trápi. Tvrdil, že mu na mne záleží a zmení sa. Na druhý deň ma ale čakalo to isté. Tak som si postupne začala budovať hrubú stenu a keď už som bola chladná a pevne rozhodnutá nájsť šťastie inde, nabrala som odvahu a rozišla som sa s ním. Vtedy si veľa uvedomil a niekoľko dní ma s plačom prosil, aby sme to ešte skúsili. Bolo mi ho ľúto:( Sú tomu už 3 roky, ale musím povedať, že sa naozaj snaží-aj popri tom ako sa správam ja.No ja ho neľúbim.A ako by to nestačilo,stretla som muža s ktorým si dokonale rozumiem. Neviem,či aj ON cíti to isté,ale veľa vecí tomu značí.Snažila som sa ho vytĺcť si z hlavy-veď mám predsa priateľa. Ale sú to už 2 roky,čo na neho myslím ešte aj v spánku!Posledného pol roka sa pravidelne tajne stretávame. Nepodvazdam, len sa rozprávame-o všetkom. Mám z toho depku. Neviem ako dalej .Nedokážem priateľovi ublížiť,aj keď mu to naznačujem,že to už medzi nami nie je ono.Neodpoviem mu,že ho ľúbim,nepobozkám ho,stále ma bolí hlava alebo mám dni,no on má stále pocit,že je všetko v poriadku.Tiež sa nedokážem môjho tajného kamaráta na rovinu opýtať,o čo medzi nami ide.Oni dvaja sú dobrý kamaráti a niekedy mám pocit,keď sme všetci traja spolu,že som sa zbláznila a chcem vykríknuť:prepač ale ja milujem jeho:( Tak čo mám urobiť?Na jednej strane sa strašne bojím,že nik nebude trpieť moje správanie tak,ako ma teraz trpí môj priateľ a som si istá že má ma rád a bojím sa,že by si ublížil.Ale na druhej strane sa bojím,že na kamaráta nikdy neprestanem myslieť a budem si celý život vyčítať,že som sa ani o nič nepokúsila a hlavne sa bojím,že si nájde inú:( A tiež sa bojím,že mi z toho šibne.
PhDr.Burdova [Psycholog]