Problém s bývaním
Dobrý deň. Máme s manželom problém, ktorý neviem rozriešiť, tak hľadáme niekoho, kto už niečo podobné riešil a možno by nám vedel poradiť. Začnem poporiadku: Rozhodli sme sa že si opravíme rodičovský dom, po manželovej mame. Dom na nás prepísala, vyplatili sme ostávajúcich súrodencov a pustili sa do prerábky. Kto to zažil, nemusím vysvetľovať, viete si predstaviť 50 ročný dom, nič nové, len samé nedostatky, horšie ako nová stavba. Žili sme tam aj so 7 ročnou dcérkou, medzitým som otehotnela a ešte aj porodila do úplne rozostavaného domu druhú dcérku. Svokrovci, od ktorých máme dom darovaný, k nám chodili stále a to aj v tých najnevhodnejších chvíľach. Išlo nás doslova poraziť, lebo ani v nedeľu si dať siestu poobede sme nemohli, vošli dnu, sadli si a čakali. Tak som vstala, ešte tehotná, urobila kávičku a sedela s nimi. Ten dom totiž majú po ceste a stále tvrdili, že prišli domov. Po roku manžela prevelili, tak sme išli s ním, aby sa mohol opraviť celý dom. Žiadna firma, len manžel a my v inom meste sme trávili víkendy samé, ocino chýba. No to všetko pomaly končí, dom sa stáva obytným, mi sa môžme presťahovať. Lenže nastal problém, nikomu sa tam nechce vrátiť. Asi najväčší dôvod sú manželoví rodičia. Rozhodli sme sa, že dom predáme a kúpime si iný, v meste vzdialenom 30 km. No rodičia sa na manžela hnevajú, hoci ja si myslím, že nemajú právo mu v tom brániť. Nechceme robiť prieky, preto nám skúste poradiť, ako by ste toto riešili vy. Nechcem, aby sa manžel cítil zle, že nesplnil, čo od neho očakávali, ale na druhej strane, chceme žiť svoj život a nie stále dávať pozor, či niekto nenačúva za dverami, lebo ani kľúč od domu si nedali zobrať a keď sme vymenili zámku, tak sa s manželom pohádali, že im kľúč dal. No je to ťažké, viem, že to je hlavne na nás, ale nevieme si poradiť. Ďakujeme
PhDr.Burdova [Psycholog]