Cítim sa omedzovaný, žijem s rodičmi
Dobrý deň, mam 22 rokov a žijem s rodičmi, čo v mojom pripade je este ako tak fajn, ale citim ze sa vobec nemozem v tomto prostredí vobec otvoriť, akoby bola jedna časť mojho ja umlčana. Zistil som to kvoli tomu ze som sa istu dobu nachádzal vyse roka mimo domova. Dlho mi trvalo pokym som si začal veriť, a byt "self-confidence" domov som prisiel s takou energiou v sebe. Ale po roku som vystavený a som bez energie, bez cielov, bez nejakej volnosti a tu nejde o to ze by mi rodičianiečo zakazovali niečo iné, ide skor o ten priestor ktorý ma sklučuje. Mam dvoch kamaratov, ale i medzi nimi je to problematické, takétopocity som nepocitoval k priatelom, ktoré som si vybudoval v zahraničí nerozumiem mojim pocitom tak som sa citil slobodny v pocitoch, nezavidel som, nemal som zle myslienky o priateloch zo zahraničia,ale prisiel som SR a nedokazem snimi vybudovať niečo iné trochu. Mozno je to tým ,ze tych priatelov poznam uz od zakladnej a majú voči mne uz stanovené charakteristické vlastnosti a tak pristupuju k vztahu. Vadí mi ze ludia ma tahajú do minulosti, do toho aby som sa spraval tak ako v minulosti. Mysleli ze mam nazory a ze konanam tak ako v minulosti. Nechcu prijať ze vlastne mam naviac a keby ma brali uplne inak.
To isté aj rodičia. Vela sa snimi rozpravam aby vedeli, ze uz to nie som ja čo som bol. Ale to bud som arogatní, alebo si neviem dat povedat od starsieho..
Ako najst cestu aby som napredoval tak ako je mozné s tým ze budem stastný. Ja som dost citlivy na vztahy to si uvedomujem.. pre mna je to dolezitejsie ako keby som mal spravit skusku alebo čo, keby som to mal porovnať.
vsimol som si na sebe ze aj tazko sa na sr dokazem sniekym novym zoznamiť, mat novych priatelov stym suviasiace problemy najst si partnera( kedze som gay)
v zahraničí nebol problem sa zoznamit s hocikym. Citil som sa tam ziadanejsi, a tu sa citim ako niečo nepotrebné. Na to ma velmi bolí ked mi mama povie ze aby som si uz konečne nasiel priatelku a to vie ze som na chalanov, ked mi to povedala som myslel ze sa pojdem odstreliť, počuva ma niekto ? to fakt nikto nechce počut čo chcem ja? Niekedy sa dostavam do stavov, ani neviem ako ze za cely tyzden nevyjdem z domu. Som len doma ako keby som nemohol prejsť dalej, niečo mi v tom brani-neviem čo.
Niekedy sa cítim fest super, trva to mozno dva tri dni a poptom zase niečo ma skoli, a posuniem sa blizsie ku dnu. A nie najst odrazovy mostik.
Ethian
PhDr.Burdova [Psycholog]