Čo sa so mnou deje, mám v sebe agresiu!?
Dobrý deň, mohli by ste mi povedať, čo sa so mnou deje, ked ma napadajú agresívne myslienky, že niekoho zbijem alebo nieco spravim, akokeby mi niečo vo vnútri hovorilo, aby som to spravila, ale nikdy by som nikomu neublížila. Niekedy ma to napdne cez den desatkrat, to sa este da, ale niekedy ma to napadne 10-20 krat za hodinu a to je uz horsie. Mam dni, keď sa ráno zobudim a hned ma to napadne,lebo to uz asi ocakavam, ze ma to napadne a potom sa toho neviem zbavit aj pol dna. V kuse sa mi to v hlave premieta ako zaseknuta kazeta.Tie myslienky su dost neprijemne, lebo si pripadam ako keby som bola nenormalna,niekedy ma ten tlak myslienok uplne unavuje,ze stale na to musim mysliet, uz ani neviem, ci si to vyvolavam sama alebo to uz ide same od seba. Potom mi je z toho niekedy zle aj fyzicky. Mavam pocity, ze sa z toho zblaznim a zosaliem a ze to nikdy neprejde hlavne ked to mam take intenzivne, ked sa mi tie myslienky v kuse opakuju ako napr. zober noznicky a pichni ho do ruky,vtedy ich radsej odnesiem,aj ked viem,ze nikdy by som to nespravila,ale musim sa stale branit tym myslienkam, podotykam, ze nic nepocujem,len tie vnutorne myslienky alebo hlas,neviem ako to mam pomenovat, su neprijemne a sposobuju mi uzkost. Zda sa mi, ze mi to nikdy neprejde a nikdy nebudem taka ako predtym. Čo to je prosím Vás? Treba na to brat nejake antidepresiva?Prejde to aj bez liekov? Nechcela by som na to velmi brat lieky, lebo akejkoľvek lieky zle znasam a hneď mi je od nich zle od zaludka a potom nejem,uz aj tak som veľmi chuducka a nemozem este aj z toho mala schudnut.Ďakujem za odpoveď
Pred nedávnom tu bolo pár príspevkov s identickou otázkou. Môžete zalistovať v histórii, no pre istotu zopakujem. Myšlienky, ktoré majú podtext, že by ste niekomu ublížili nemusia byť závažné. Občas sa nám stane, že si pomyslíme, že by sme niekomu ublížili a následne sa za to hanbíme. Potom nás tie myšlienky pri danej osobe napadajú o to častejšie. Niekedy to stačí tej danej osobe povedať a pousmiať sa nad tým, čo nás to napadlo. Pokiaľ však máte pocit, že je to pričasté a akoby Vám to niekto našepkával, aj keď viete, že to nie je reálne, odporúčam Vám navštíviť psychiatra. Ten podrobne preskúma čo sa s Vami deje a zváži ďalší postup. Bez odborného vyšetrenia sa totiž žiadna diagnóza nedá stanoviť. Takže ak máte pochybnosti a pocit, že tento Váš stav Vás obťažuje, určite neváhajte a choďte sa poradiť k lekárovi.
Komentáře uživatelů ...
Chcela by som doplnit, ze sa mi niekedy zda,ze mi to niekto vo vnutri hovori,ale viem si uvedomit,ze je to blbost a ze su to len moje vnutorne myslienky,ktore ma obmedzuju a ze si to uz mozno niekedy aj ja sama sposobujem,ale neviem to ovplyvnit,aby to prestalo a ja uz by som bola uplne OK. Iba ked som niecim naozaj zamestnana,tak ma to nenapadne,ale viete,neda sa byt zamestnana niecim cely den,treba predsa aj oddychovat a to nielen fyzicky ale aj psychicky,ale to sa mne momentalne neda,lebo ked "vypnem" a chcem oddychovat,tak ma to hned napadne.Tak to je asi vsetko,dufam,ze som Vam to dostatocne opisala,aby sa Vam lepsie odpovedalo.
Dakujem za odpoved,uz som sa objednala u psychiatra,volno ma az o 2 tyzdne,takze to nejako este vydrzim.Ako som spominala nechcela by som brat lieky.Ak by som ich nebrala myslite,ze by sa stav mohol zhorsit?Mohlo by sa to rozvinut do nejakej horsej psychickej poruchy ak by som to riesila bez liekov?
To neviem cez internet takto zodpovedať. Mám však skúsenosť, že pacienti sa boja brať lieky, nakoniec ich však berú a veľmi im pomáhajú. Poraďte sa s lekárom, kľudne mu povedzte o Vašich obavách. Určite sa nájde kompromis, ktorý Vám bude vyhovovať. Niekedy nášmu telu treba trošku pomôcť aj liekmi, aby všetko fungovalo tak ako má.
dobry den,ja tymto trpim uz styri roky pocas ktorych mam obdobia zlepsenia a zhorsenia,u mna je to obsedantno kompulzivna porucha,ktora nabera na intenzite pocas obdobia depresie,ktora bola u mna tiez diagnostikovana.Je to neskutocne tazke,kedze agresivne myslienky sa tykaju mojich deti,ktore nadovsetko milujem.V zivote som uz zazila vselico,ale pod tymto tazkym krizom,ktory ktory kazdy den citim na svojich pleciach,casto padam na kolena a nemam si lu vstat :(((((
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]