Nepociťujem šťastie ani smútok
Dobrý deň, potreboval by som poradiť či mam alebo nemám navstiviť odbornú pomoc. Uz dlhsiu dobu pociťujem zmenu v mojom osobnom živote. Problém trvá uz niekolko rokov a zacal pocas mojej prace v zahranici. Tam som tomu neprikladal moc pozornosti, ale po prichode domov moj problem pretrvava a nemozem sa ho nijak zbavit. Pred rokmy sa mi rozpadol vztah a asi rok po nom som maval neprestajne bolesti brucha a take divne chvenie alebo nervozitu v bruchu. To vsetko skoncilo pocas pobytu a prace v zahranici ale od vtedy som akosi stratil chut na zivot. Nedokazem si nejako vychutnat bezne radosti a strasti tohto zivota. Nic ma nejako nedokaze potesit a nadchnut natolko aby to trvalo dlhsie ako par minut. Kupil som si byt, zariadil ho, mam novu priatelku a ako by mi to vsetko bolo jedno alebo ako by ma to ani netesilo. Dovera v sameho seba nikdy nebola velka a to tak aj ostalo iba sa viac a viac bojim ze to nedokazem alebo ze na to nemam ale to asi vsetko suhlasi s tou sebadoverou. Nedokazem sa uvolnit ani pri sexe stale mam hlavu ako v jednom myslienkovom pochode, je neviem na co neustale myslim ale ako by ani nikdy neprestavala. Neustale sa v neh tocia nejake myslienky a ja len citim ze sa v nej nieco neustale deje ale neviem co(neviem ako to popisat :-). Mam dojem, ze som neustale ako keby na rovnej hladine pocitov a ci uz sa stane nieco krasne alebo nieco strasne ja sa z tej hladiny moc nevychylim. Moje city zostavaju na rovnakej hladine ako pred tym. Nedokážem vnimat to krasne čo je okolo mna aby ma to napĺňalo a rovnako ani to smutne. Ako keby mi to bolo jedno. Zasa nie tak ze by som úmyselne ubližoval sebe, inym alebo inak len ak sa niečo stane tak si len poviem sak co uz. Co hladam je stastie aby som sa tesil z veci z ktorých sa clovek ma tesit a nepremyslal neustále nad blbostami co by mohlo, čo neni co bude ci nebude.
Ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]