Premýšľam nonstop, nedokážem myslieť na nič
Dobrý deň. Mám tak trochu zvláštny problém a to ten, že sa neustále zamýšľam, vkuse premýšľam, analyzujem každú jednu vec do hĺbky. Naposledy som sa zamýšľala včera v škole: Každý má svoju tzv. základňu odkiaľ pôsobí - domov. Aké by to asi bolo keby som nebola socializovaná a žila by som sama? Žiadny iní ľudia, s nikým by som sa nestýkala. Život bez iných ľudí si neviem predstaviť. Je to zaujímavé že každý sa narodí ako osobitný jedinec, a vytvára si s inými takýmito osobitnými jedincami vzťah. Potom sú už dvaja. Pre mňa je to neskutočne fascinujúce, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorí si rozumejú.. každý bol malé dieťa, a vyrástol inak a predsa sa chápu. Je to zázrak že sa spoznali. Každý hľadá toho svojho človeka, priateľa, kamaráta, frajera... Vidíte tu je môj problém.. zamýšľam sa nad obyčajnými vecami úplne do hĺbky, pretože ma fascinujú detaily.. Neviem čo s tým robiť. Keď si ma vypočula spolužiačka ktorej som povedala čo teraz vám, pokrútila nado mnou hlavou, a povedala: ,,Ty nie si normálna. Skús sa dakedy uvolniť, úplne vypnúť, nad ničím sa nezamýšľať. Len tak si sadni niekam kde budeš sama, v tichu, v kľude a iba dýchaj." Pozerám že ale ja sa nedokážem nezamýšľať, skúšala som to, neviem nemyslieť na nič. ,,Tak si skús predstaviť, že vdychuješ zlatý prach, a napĺňa sa ti ním telo.." Ale ja som i toto skúšala. Vydržalo mi to asi minútku možno dve, a začala som premýšľať o anjeloch. Povedzte, toto nie je normálne.. Stále som nepokojná, nekľudná, stále niečo robím. Poklepkávam prstami o stôl, trasiem nohou, hrám sa s perom. Hlavne tá spolužiačka si to všíma, ja si to vôbec neuvedomujem, úplne nevedomky to robím, ona ma nato vždy upozorní. Vždy sa zamýšľam nad somarinami, všetko do detailu, mám vážne úvahy. Mama na to upozornila že by som sa nemala tak zamýšľať, že to nie je normálne, však mám len 17, čo s tým mám robiť.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]