Manželia alebo už len rodičia?
Dobrý deň, moj problem je taký, že si neviem dat rady so svojim vztahom/ manželstvom. Zoznamili sme sa na VS, mlada laska, studenti, vztah trval 4 roky na dialku. Tym, ze sme sa tolko nevideli ( priatel bol starsi o 5 rokov, prestahoval sa a pracoval a ja som musela dostudovat), tak nas vztah bol plny emocii, strasne sme si chybali, tesili sme sa na spolocne chvile, ustali sme aj moj 3 mesacny pobyt v USA. Potom nasledovala klasicky po škole svadba, zacali sme spolu byvat, zit, zariadovat si byt. Tiez super obdobie. Po 2 rokoch od svadby sa nam narodilo dieta a tu zacal neskutocny kolotoc - starat sa o male miminko, navyse byvame sami bez starych rodicov, vsetko je na nas. Manzel ma casovo narocnu pracu, musim priznat ze sme sa odcudzili. Nas intimny zivot je na bode mrazu, maly ma teraz 2 roky. Ja unavena z kazdodennych povinnosti, on unaveny z prace a uz je to len krocik ku vycitkam, kto co robi pre rodinu. Kazdy z nas ma pocit nedocenenia. Musim sa priznat, ze uz svojho manzela tak velmi nelubim ako na zaciatku. Je to hrozne! Uvedomujem si to! Vazim si ho ako skveleho partnera, spolubojovnika, tatinka pre dieta, ale mam pocit ze uz su z nas viacmenej rodicia. Citime to obaja a nedari sa nam napravit nase intimne spoluzitie. Skonci to vycitkami a hadzanim viny na toho druheho. Bojim sa aby niekto nestretol niekoho zaujimaveho. Bolo by jednoduche stratit triezvy pohlad a zamotat sa do nahleho vzplanutia, ani za seba by som ruku do ohna nedala. Nechcem aby sme uz teraz zili, obrazne povedane, zivot aky mozno maju pary po 30 rokoch manzelstva. Človek aj ma chut to riesit, ale ked sa nezhodneme, tak sa to nedoriesi a cas bezi a bezi.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]