
Nadmerný záujem o svoj vzhlad
Dobrý. Mám 17 rokov. Už pred piatimi rokmi to začalo. Problém je v tom,že nenesiem pohľad na seba v kamerách a na fotkách. Najradšej sa im vyhýbam. V škole sa odmietam fotiť s kamarátkami, bojím sa že to niekde zverenia a ja sa tam budem vidieť. Doma sa často pozerám do zrkadla, aj trikrát za hodinu.Neviem vyjsť na ulicu bez toho že nie som upravená. akonáhle vyjdem na ulicu sa vyhýbam zrkadlám.napr. nepozriem do výkladu na ulici lebo v skle vidím obraz seba a to ma znechutí, alebo keď sú zrkadlové dvere alebo obchod zo zrkadiel stále hladím do zeme. Stále sa uisťujem u príbuzných či nie som špatná. Keď sa vidím na fotke mám potrebu si urobiť najradšej plastiku. Stále sa zaoberám mojimi vlasmi. Myslím na ne každých 15min aj viac. Svoje triedne fotky som posledné roky nevidela len moji príbuzný.Doma sa pozerám iba do jedného stále toho istého zrkadla a do iného nie. Mám nízku sebaúctu. Svoj výzor si upravujem podla jednej jednoduchej herečky, ale nie som príliš umelá. Mám depresie a úzkosti.Nemohlo by isť o BDD (dysmorfiu)?Mám tieto príznaky povedať môjmu psychiatrovi? Ďakujem
