Myslíme, každý na seba!
Dobrý deň, chcela by som poprosit o nestranný nýzor odborníka. S partnerom sme spolu 3 roky, chodime spolu do školy, sme spolu skoro stale, obcas si lezieme na nervy, ale vždy to prejde. Ked mame skusky, väčšinou mam lepsie znamky ako on, ale nie vzdy, nie je hlupy, len nikdy nebol ten učiaci sa typ a vždy vsetko bral s lahkostou, ja naopak. On zasa bol vzdy oblubenejsi v kolektive ako ja. V podstate sme rovnaki, tvrdohlavi, a obaja si myslime svoje. Momentalne sa vsak velmi hadame kvoli tomu, ze on sa citi ponizeni neustale, co sa tyka vysledkov v skole, hovori, ze ja som sikovnejsia a mudrejsia, ale to nie je pravda, je minimalne na tom rovnako ako ja, znamky vzdy neodzrkadlia pravdu, lebo on je na tych skuskach vystresovany, nevie sa velmi odprezentovat. Kazdopadne, vzdy som ja ta, ktora musi jasat nad jeho uspechom hociakym, ked je lepsi ako ja a ja mu to aj prajem...len aby sme sa zasa nehadali, ze som to preboha bola ja ta uspesnejsia. Ale je to cele tri roky takto, uz ma to nebavi, lebo ja sa mu pomaly bojim zverit s hocijakym osobnym uspechom, lebo by sa okamzite porovnaval a zase by sa lutoval atd. Ja ho scasti chapem, ze je stresujuce asi pre neho mat po boku niekoho "nie horsieho", ale ma to unavuje a myslim, ze obcas aj on mne by mohol dopriat to uznanie, aj keby mal iste veci prekusnut a nepovedat mi to pri kazdej prilezitosti s hnevom v hlase. co si o tom myslite? dakujem za odpoved, malena
PhDr.Burdova [Psycholog]