V manželstve sama a nemilovaná
S manželom sme spolu 4 a pol roka,z toho dva roky ako manželia.Všetko bolo ok,pokiaľ som neotehotnela.Prvý krát som potratila a manžel bol dosť sklamaný.Plakal a chcel,aby sme si čím skôr urobili bábo,ktoré nám vráti ten krásny pocit.Podarilo sa nám to opäť po 4 mesiacoch,šla som do nemocnice,rizikové tehotenstvo.Všetko bolo dovtedy úplne v poriadku.Zrazu však manžel zmenil názor a chcel odo mňa interrupciu,čo som ja odmietla,pretože som to bábo veľmi chcela a myslela som,že aj on.Začalo sa to stupňovať a hádali sme sa denne preto,že ja na potrat nejdem a on to odo mňa žiada.Vyvrcholilo to tak,že som jeho chlad nezvládla sama a zavolala som svojim rodičom,ktorí ma zobrali k sebe,ostala som tam týždeň,aby som si premyslela,čo bude ďalej.S manželom sme sa dohodli len po telefóne,že to bude dobré a že sa prispôsobí situácii,ktorá je.Vyčítal mi ale,že som sa o našom osude rozhodla s pre neho cudzími ľuďmi a že mi to nikdy neodpustí.Nebral do úvahy,že to on sa rozhodol bezo mňa,že jediná možnosť je potrat,alebo rozvod.Povedala som mu,že dieťa vychovám i keď sama.Opäť prišli hádky a ja som opäť odišla k mojim rodičom,tentokrát som tam bola 3 týždne,ktoré boli dosť ťažké.Povedal mi,že preto,čo som urobila ma prestal milovať.že mi už neverí a sklamala som ho.Skúsili sme sa dohodnúť,že na všetko zabudneme a keď tu ten človiečik je,nerozdelí nás,veď sa máme radia sme šťastní 4 roky.I keď sa stalo,že manžel mi to občas vyčítal,že som ho sklamala,že som sa nerozhodovala o našom živote s ním,ale s niekým iným,že to všetko je moja vina,myslela som,že to prejde.Bolo dobre asi tak mesiac,potom prišiel absolútny zlom.Manžel so mnou prestal intímne žiť,žiadne bozky,objatia,žiadny úsmev,žiadne pohladenie,sex už vôbec nie.Trvá to už mesiac a ja neviem,čo robiť.Som zúfalá,som v 7.mesiaci tehotenstva a som úplne sama,i keď vydatá.Pokúšam sa denne o komunikáciu,on však len hovorí,že mu mám dať pokoj a byť rada,že ma tu ešte trpí.Navrhla som rozvod,on ho však nechce,chce dieťa vychovávať so mnou.Hovorí celkom protichodné veci,ktoré ma rania.Už ma nemiluje,ale nie je to ešte celkom vyhasnuté.Vraj mám počkať rok,dva,možno sa niečo zmení.že keď som pokazila život nám,nemám ho kaziť ešte aj malému.Vraj mi má stačiť to,že ma ešte trochu ľúbi.Ale milovať sa so mnou nechce,stratil na to chuť.Ak mi chýba sex,mám si nájsť frajera,vraj mu to nebude vadiť.Viem,že to hovorí,aby mi ublížil,niekde vnútri vie,že to nedokážem,lebo ho milujem.Neviem čo robiť.Milujem ho a nechcela by som len tak odísť,stále ma zožiera nádej,čo ak sa to zmení,čo ak to bude dobré,i keď mám pocit,že už nikdy nebude.nechcem sa však takto trápiť,denne plačem,som v depresii,nemám chuť na nič.On sa so mnou rozviesť nechce a keby som sa ja rozhodla pre rozvod,chce bývať s nami.Hovorí mi stále,že ja som si vybrala,lebo som sa rozhodla sama.Ale rozhodla som sa pre život nášho dieťaťa,ktoré nechcel,pre jeho existenciu ma prestal milovať a zanevrel na mňa,ale chce byť s nami,lebo aj on sa chce o dieťa starať. Návštevu psychologickej poradne odmieta,vraj tam mám ísť ja, ak potrebujem psychológa. Neviem ako ďalej a budem rada, ak mi niečo poradíte. ďakujem
Peťko, Váš muž se k Vám opravdu chová nefér. Spolu jste těhotenství plánovali. Je to tak? Byla to dohoda Vás obou. Je nemyslitelné posléze nutit partnerku k potratu, protože si to zřejmě "rozmyslel".. To ostatně ještě nemluvíme o dalších jeho "rozmyslel"... Po prvním týdnu odloučení jste se dohodli, že to znovu zkusíte a vzápětí jste se dověděla, že Vám Vaše rozhodnutí nikdy neodpustí. Po dalším, 3 týdenním odloučení, Vám poví, že Vás přestal milovat, nevěří Vám a že jste ho zklamala. A hned na to jste se rozhodli na vše zapomenout, protože se máte rádi. Po zlomu k největšímu odcizení, a po těchto opravdu protiřečení, jak správě píšete, Vám sdělí, že Vás vedle sebe už jen trpí.. Nechce Vás vedle sebe, ale zároveň Vám říká "Nechoď." Není vůbec divu, že jste z toho sklouzla až do deprese!! Vzpomínáte na vše hezké, co se mezi Vámi kdy odehrálo a máte pocit, že jej máte stále ráda. Já Vám ale říkám, že Váš partner se k Vám nechová otevřeně. Nevadí, že nechce jít do poradny. Zajděte tam určitě sama. A nechte si tam prosím pomoci s postupným rozmotáváním toho velkého nepřehledného klubka, které Vám on svou zmatenou komunikací denně přichystává.
Komentáře uživatelů ...
Ďakujem vám za odpoveď, myslíte, že je nejaká možnosť nápravy a pomoci, i keď budem navštevovať poradňu celkom sama? Dnes mi povedal, že rozvod nechce a chce byť so mnou a dieťaťom, že láska z jeho strany celkom nevyhasla, ale nechce so mnou spávať, lebo tak to všetko začalo, som z toho na nervy a denne sa trápim, čo mu vadí, pretože som naučená o svojich problémoch hovoriť, on je presný opak. je veľa krásneho, čo sme spolu zažívali a naozaj ho ľúbim, bolo by mi ťažko od neho odísť. Ale ak nebude iné východisko,nedá sa nič robiť. Sama na vzťah nestačím, ale nerozumiem tomu, prečo chce byť so mnou a s malým, keď on je príčinou toho, že sa on zmenil. Viem, že je nervózny a že asi bude lepšie, ak na neho nebudem tlačiť a nebudem od neho nič chcieť, pretože to zrejme neprospieva. Je len škoda,že prejavy lásky mi proste chýbajú. Určite zájdem do poradne teda sama a uvidíme, čo bude. ďakujem
Je znát, že se snažíte Vaši situaci prohlédnout co nejobjektivněji - všechno dobře zvládnete, uvidíte. Poradna i jen pro Vás užitečná určitě bude. Váš partner buďto sám neví co chce, nebo to s Vámi teď ještě nekomunikuje upřímně. V tak těžké situaci se Vám podpora někoho, kdo Vám pomůže vše rozmotat, rozhodně sejde.
Mne to príde úplne celé absurdné a protichodné, jediné logické smerovanie tam nevidím... skoro by som povedala, že žijete s psychopatom - úplne vážne... pinklá si vás, kam chce ako loptičku... ako vás može takto týrať... najprv chce, potom nie, nielen vás, ale i vaše dieťa. Neviem, čo vlastne chce? Ano, nie, ano, nie?... zo začiatku, keď som si to začala čítať ma napadlo, že si niekoho našiel, ten zvrat je inak úplne nelogický... máte to ťažké, no ja by som od neho odišla - isto na nejaký čas, nech vie sám, kde je sever... inak vás zničí... viete vy vobec, čo on skutočne chce, vie to on sám? Sa ho spýtajte, vy to predsa viete... on je problém
Dobré ránko,včera sme mali s manželom po dlhom čase opäť debatu. Povedal mi, že ma už nemiluje, že ma neľúbi. že ma má oveľa radšej ako hocikoho iného a záleží mu na tom, aby sme malého vychovali spolu, aby mal kompletnú rodinu, že sa po čase možno niečo zmení, že ak sa chcem rozviesť, môžeme sa, že nebude proti, lebo chápe, že to bude pre mňa ťažké, vraj si môžem nájsť aj frajera, aj to pochopí, ale aby sme ostali bývať v našom byte spolu, lebo tu budeme mať všetko a aj on chce mať neustále kontakt s malým. Že nikdy nevie, že sa možno opäť zamiluje, lebo som strašne zlatý a dobrý človek, ale teraz mi nechce sľubovať nič také, že ma milovať bude, lebo mi to nevie zaručiť, keďže ho to už prešlo. Pri tom mi bol opretý o brucho, aby som neplakala, pretože ubližujem malému... v tú chvíľu bol ku mne milý, hladkal ma, objímal, ale vraj sa stal v jeho hlave zvrat a nevie to zmeniť. Milujem ho a je mi strašne ťažko niečo riešiť, keďže som v siedmom mesiaci tehotenstva. Ak by sme sa vraj aj rozviedli, nemusíme o tom nikomu hovoriť,že by mi zariadil izbu ako budem chcieť, aby sme mali s malým všetko.... ja naozaj neviem, kde som urobila chybu, dávam mu všetko, čo len môžem, milujem ho tak, ako ho nikdy iná milovať nebude a on to vraj vie, ale ... Som na dne a neviem sa pohnúť z miesta, pretože rozhodnutie, ktoré ma napadá strašne bolí. Bolí pohľad na to, ako na nemiluje človek, ktorý vedľa mňa je. Nemám veľmi kam ísť. Už som bola preč a nič sa nezmenilo. Ako sa s tým vyrovnať? Čo robiť ďalej? Môže niekoho tešiť to, že ubližuje tomu, kto ho miluje? Chce sa správať ako keby nič a čakať, čo bude, ale nesľubuje, že niečo bude..... nechápem!!!!
Možná, že jste teď ve své otázce zmínila kořen problému: někoho skutečně může těšit to, že jinému ubližuje. Těžko si představuji, že žijete a poskytujete kontakt s dítětem, a snad i zázemí, člověku, kterého vroucně milujete, ale který je chladný k Vám. Nemyslím, že okažitý rozchod by byl ideální řešení. On navrhuje svá pravidla a Vy si oplátkou řekněte svá. Využijte této možnosti. Neporadím Vám tedy nic jiného, než odposud: zajděte situaci konzultovat do manželské poradny.
Podľa mňa,..Váš milovaný manžel má dávno milenku.Preto chcel potrat.Keď videl,že sa mu to nepodarilo a musel by Vám na dieťa prispievať(po rozvode by prišiel prakticky o dieťa aj o Vás),zmenil taktiku.Tá jeho milenka nie ideálna,preto si Vás drží v zálohe.U Vás,keďže vie že ho ešte milujete(v prípade rozchodu s milenkou)má 100% zázemie.Ako herec je dobrý,ako manžel falošný..a Vám neostáva nič iné len čakať,kým sa jeho nevyhranený mimomanželský pomer neskončí.Bodaj by som sa mýlila...Len sa prosím netrápte,lebo sa to prenáša na malého(aj manžel Vám to povedal)...
ahojte prosim vas mohli by ste mi poradit?
určitě, zadejte prosím dotaz běžnou cestou, děkujeme
Možno to ma z toho potratu, taku traumu.....všeličo sa stáva ale rozhodne by som od neho odišla mohlo by vám to pardoxne pomôcť, azda si uvedomí, že bez vás nemôže žiť a ak nie tak zato nestojí
PhDr.Burdova [Psycholog]