17622 21. 9. 2010 19:34:24

Strach zo smrti

Dobrý deň, som zdrava dospelá 21 ročná žena, ale neviem sa ubranit pocitom strachu zo smrti, ako aj zo straty blízkeho. Mám obrovsky strach, že sa mi nieco stane, že si nestihnem prežit to co plánujem alebo po čom túžim, že sa mi niečo stane, jednoducho že umriem mlada. Myslim na to skoro každý deň, nesprevadzaju to ziadne zachvaty ani nic podobne, je to len veľmi sužujúci pocit a chvíľu ostanem nepokojná, tlacia sa mi slzy do oci pretoze to je to posledne, co by som chcela. Su to take silne pocity a mam strach že sa naplnia. Velmi ma to vzdy vylaka. Potrebujem psychologa/psychiatra, alebo sa tym nemam jednoducho zaoberat? (nevyhladavam to, ani na to nemyslim ucelovo, jednoducho ma ten pocit prepadne z nicoho nic). ďakujem. pekný večer.

PhDr.Ondrejkova [Psycholog]

Niekedy nás takéto myšlienky prepadnú. Môže to nastať náhle, akoby precitnutie, že aj náš život sa niekedy skončí. To sa môže spustiť po tom ako sme videli nejaký film alebo nám zomrie niekto blízky, alebo stačí ak zomrie niekto v našom veku. A je to nepríjemný pocit, hlavne ak vieme, že nezáleží len od nás. Zároveň sa môže vynoriť aj myšlienka, že čo ak sa nám tento pocit vracia, pretože naozaj sa už koniec blíži. Je to bludný kruh a strach a neistota nás často utvrdzujú v tom, že takto to nechceme, ale asi to tak bude. Aspoň predpokladám, že takto to prežívate. Ja Vám odporúčam prijať tie myšlienky, že ich máte. Neodtláčajte ich. Skúste sa s nimi aj pohrať. Nebojte sa toho. Vždy keď si na to pomyslíte tak ešte rozvite aj to, koho by ste pozvali na Váš pohreb. Ak Vás znova napadne myšlienka na smrť, znova si prejdite ako by vyzerala celá ceremónia. Len keď sa prestanete tejto myšlienky báť, až vtedy to prejde. Samozrejme ak by to bolo pre Vás veľmi ťažké, vyhľadajte psychológa ktorý Vám s tým pomôže.

Komentáře uživatelů ...

22. 9. 2010 10:13:38

tiez mam 21 a casto nato mlsim a kontrolujem sa ale viess na tomto svete je len jedna spravodlivost ..ze aj pani aj chudobny zomieraju sama sa toho bojim a druhych utesujem vies aj tak raz kazdy umre inak by tento svet ani nasa zem neudrzala... tiez mam strach zo sireny a tak .. ale powedz si jendu otazku kam by si dospela keby sa stale bojis by si sa zbladznila amladi zivot by si si pokazila nemisli nato ved si urcite zdrava zena ... mas pred sebou buducnost deti a rodniku .. nemylsi natooo ked budes myslet privolas to :::: mylsi nato ze taksa rodi svet jeden umre druhy sa narodi .. sice je to tazke ale musis prestat nato myslet . ti si malda ams vsteko rped sebou nemylsi nato fakt !!!!!!! ymslina úpekne vecicky pappa

22. 9. 2010 15:26:10

je prirodzene ze clovek umrie, aj mne je to jasne ze raz umriem, umrie raz kazdy.. s tym som zmierena. aj ked ti dakujem za radu, asi si si zle vysvetlila podstatu, mam strach doslova fobiu z toho ze sa mi nieco stane v mladom veku. ze si nic nestihnem uzit, a tak celkovo. necakam ze budem zit vecne, takto zivot nevidim, len som vydesena, a neviem poznat pricinu a prave to ma akoby nuti sa nad tym dalej a dalej zamyslat. myslim na krasne veci, mam skvelu pracu a partnera ktoreho milujem, nezaoberam sa hlupostami a da sa povedat ze som optimistka, ale toto jedine ma trapi, dost trapi a desi a nikomu sa to nesnazim vesat na nos.. staci, ze to trapi mna.

24. 9. 2010 12:02:31

Asi mate pravdu, je pravda ze mi nedavno - asi pred rokom, zomrela velmi blizka osoba smrtou ktoru si nezasluzi nikto z nas. mesiac som sa o nu starala, kedy uz bola len priputana na lozko a odkazana aj na moju pomoc. Starala som sa o nu ako o babatko, od krmenia az po to ostatne, neskor sa pridruzili aj halucinacie a zacala byt neprijemna, obcas aj nadavala a aj ked som sa toto vsetko snazila znasat a snazila som byt silna,kazdy je len clovek a neskor to na mna odrazu vsetko dohlalo. ale slzy v tomto pripade asi nepomohli.. doteraz sa neviem odhodlat ist na hrob, od jej smrti som bola len raz a aj ked si to pripominam kazdy den, je to pre mna este velmi cerstva a ziva spomienka.. Takze momentalne predstavu mojej ceremonie a hosti na moj vlastny pohreb este asi nedokazem prijat.. Verim ze sa to casom zlepsi, snazim sa o to a dufam ze aspon spravne.

orchidea

3. 8. 2015 21:36:47

tiež mi zomrela blízka osoba a po pol roku som si nahovárala, že zomieram a bála som sa toho. Až ma to dohnalo do nemocnice kde som sa liečila :-(. Takže dávať si na to pozor. Ale teraz mám iné starosti a nemyslím na to. Zaspomínam si a to je všetko. Venovať sa niečomu duchaplnejšiemu a nedá sa na to ani myslieť potom.