Môj kamarát
Dobrý deň prajem.Mám otázku ohľadom môjho kamaráta zo školy.Poznám ho už rok aj štvrť, sme spolužiaci.Prvý rok mi pôsobil ako zarytý introvert.Keďže som na cirkevnej škole, tak každý deň ráno chodieval na sv. omše.Na nich si sadol vždy sám do lavice, nespieval, modlitbu len premlal, po skončení sv. omše sa hneď zodvihol a odišiel.V škole nikoho nezdraví, ani učiteľov.Keď ho niekto pozdraví, iba kývne hlavov.Sedím s ním v triede a ani nikdy sa so mno normálne nerozpráva.Jeho otázky sú len ohladom úloh, učiva.Cez obed je tiež stále ticho a dostat z neho niečo je velmi zložité, takmer nemožné.Raz v živote som mal s ním obyčajnú diskusiu o našich rodičoch.To bolo na lyžiarskom výcviku.Vtedy sa dokonca sám pýtal, zaujímal sa a odpovedal.Na smiešnych veciach sa vôbec nesmeje, ale všimol som si, že ak mu to aj je smiešne, dusí smiech v sebe.Má prudké a náhle pohyby, neznáša dievčatá, lebo ked k nemu prídu, vždy ujde z triedy.Je velmi čudný, pôsobí tak niekedy ako psychopat.Bez premyslenia.Podla mna ma problém so sebaprijatím, ale chcel by som si prečítat lepší, odbornejší názor na jeho osobu.
P.S. Dá sa mu nejako pomôcť?Ako sa rozprávat s takým človekom?A prístup k nemu?
Velmi vrúcna vďaka za skorú odpoveď.
Z pár viet Vám určite viac o jeho osobe nenapíšem. Pravdepodobne sa ale naozaj jedná o niekoho, kto je spokojný keď má okolo seba možno len jedného kamaráta a to mu plne stačí. To že utečie z triedy keď príde k nemu dievča môže byť aj hanblivosťou. Robia to aj iní chalani, aj dievčatá. Ak s ním chcete nadviazať bližší kontakt, tak ho začnite akceptovať takého aký je. Skúste sa ho na niečo spýtať, možno aj na začiatok nejakú maličkosť či má doma nejaké zviera.Môžete aj za ním prísť a povedať, že ste si spomenuli ako ste sa v minulosti spolu bavili. Uvidíte či má vôbec záujem o Vaše priateľstvo. Ak nie tak aj to budete musieť rešpektovať.
Komentáře uživatelů ...
Vzhľadom k jeho povahe to veľmi nezmeníte. Jemu to asi tak vyhovuje. Ak vám môžem poradiť ( z takýchto ľudí časom sú super kamoši ) vydržte a nemente svoju "taktiku" komunikácie s ním. Nechajte to na takejto úrovni ako to je dnes. Budete prekvapený on sa časom sám ozve a rapídne zmení k vám svoje správanie. On vás len "oťukáva", potrebuje si byť vo vás istý, až získa vo vás dôveru ozve sa sám. Vydržte!!
kolko ma ten chalan rokou?
Viem, že nemá žiadnych kamarátov.Aj práve pre toto by som sa chcel ja stať jeho priateľom.Ja si myslím, že preto, lebo ho na základnej nikto neakceptoval a a len sa z neho smiali.Aj teraz to niektorí v škole robia a označujú ho hanlivo ako, citujem "debila", "dementa", "nevyzretého človeka". Má už 17 rokov.Najhoršie, že nedáva svoje pocity nikdy najavo.Aj keď odíde od nejakého dievčaťa, tvári sa bezducho.Nemá rád svojich rodičov, súrodencov, nikoho.To sám povedal.Viem, že rešpektovať, ale jednoducho tu sa to nedá.On neznáša ľudí, sú mu ĺahostajní.Potreboval by pomoc psychologa.Podľa mňa.Ale chcel by som mu aj ja nejako pomôcť.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]