Urgentná pomoc

Dobrý deň! Vcera sa mojej blizkej priatelke obesil 30 rocny syn. Vsetci sme z toho zufalí a nestastni. Chcela by som jej velmi pomoct, ale ako pomoct cloveku v takomto strasnom rozpolozeni? Čo jej povedat?

Komentáře uživatelů ...

22. 9. 2010 15:19:37

Pekny den,pri precitany vaseho prispevku ma pekne zamrazilo.Pytate sa ako pomoct. Vasej kamaratke asi tazko pomozete.Jedine jej mozete povedat ako Vas to boli,ze Vam je nesmierne luto co sa stalo.Nic ine urobit nemozete,budete prezivat taku bolest ako ona.

22. 9. 2010 18:22:23

ja navrhujem skor aby ste sa otom v jednom kuse nerozpravali... kedby som sa mal dotoho vžiť tak by som to prial skorej ked sa otom nehovorí často ako keby sa otom malo hovoriť neustale... mente temi ked dojde na toto a ona to za čas prijme... nič ine neostane...

PhDr.Ondrejkova [Psycholog]

22. 9. 2010 19:00:41

Pri takejto krízovej situácii je nutné, aby ste dali Vašej kamarátke vedieť, že keď chce, tak ste ochotná počúvať. Zároveň, ak ona toho syna našla je nutné, aby ste jej odporučili aj psychologickú pomoc. Táto situácia je traumatizujúca a zároveň Vaša kamarátka určite teraz je v šoku. Až o niekoľko dní, keď sa spamätá, Vás bude veľmi potrebovať. Buďte aj Vy trpezlivá, téme sa nevyhýbajte, zbytočne však netlačte do rozhovorov. Ak by ste mali pocit, že sa uzatvára pred Vami, vtedy môžete byť kľudne aj aktívnejšia, ale pár dní ju nechajte nech všetko spracuje.

23. 9. 2010 12:50:47

pred 7 rokmi zomrel môj 18 ročný brat -tragická nehoda.. mala som 17 a bola som prizvaná k nehode kedže nikto iný nebol doma... a verte mi že takato udalosť zamava s človekom velmi,,, niektorý sú schopný sa o tom baviť dokola,, a druhý sa uzatvárajú do seba.. a nehovoria o tom vôbec.. stačí im ak majú niekoho pri sebe,, pocit toho že sa môže na niekoho spolahnuť a že je tam ked "to" na vás znova príde a môct sa oprieť o rameno a vyplakať je velmi dôležitý.. nemala by zostávať sama... človek sa s takýmito vecami velmi zle vyrovnáva nie to ešte ked ide o vlastné dieťa... ja som sa o tom naučila rozprávať asi až po nejakých 5 rokoch,, do vtedy som všetko držala v sebe... (čo tiež nebolo dobre),, odporučala by som vam byť jej dobrou priateľkou, uistit ju že ste tu pre nu nech čokolvek potrebuje,,, a netlačiť na "pilu" ked sa o tom rozpovedá počuvať...

23. 9. 2010 13:15:32

Dakujem za rady, vela z toho,co pisete viem, ale človek nejako potrebuje uistenie a odobrenie od iných, či to, čo robí je naozaj to najlepšie, čo môže urobiť a či neexistuje ešte niečo, čo mu netrklo a mohlo by pomoct.nenadarmo sa hovori viac hlav, viac rozumu.Viete, pred 3 rokmi mi zomrela po velmi ťažkej chorobe mama(55ročná).Veľmi ma to zobralo psychicky aj fyzicky a ja napriek tomu, že som mala okolo seba blízkych ludí,som sa uzavrela a nepustila k sebe nikoho. nevladala som ani rozpravať, ani počuvať, ani žiť.vyustilo to nakoniec do toho, že som musela straviť pol roka v nemocnici. nechcem, aby sa to stalo aj jej...