Problémy s rodičmi

Dobrý deň .
Nevedela som kam sa obrátiť.Mám 16 rokov a mám problém s rodičmi. Nikam ma nechcú pušťať, musím byť cez víkend najneskôr o 9 doma.Poznajú kamarátky s ktorými chodím von aj ich rodičov.Je mi hrozne ked vidím ako sa moji kamaráti a ľudia ktorých poznám chodia zabávať na diskoteky alebo si len tak kdesi von sadnúť a ja musím sedieť doma :( A ked vidím ešte kdesi 13 ročné deti ako idú oni von ,ked ja sa vracam domov. Nemám nejaké zlé známky,nikdy som neprišla domov opitá ani nič podobné prečo by ma nechceli pustiť. Ked sa s nimi snažím normalne porozprávať,že moji kamaráti možu byť dlhšie tak mi začnú len nadávať a kričať po mne.Potom mám celé dni len zlú náladu. Chápem ,že sa o mne boja ale už mám predsa len dosť rokov aby som sa o seba postarala aj sama. Chcem si užiť detstvo a zabaviť sa ako ostatní. Ďakujem vopred za radu. Už neviem čo robiť :(

Komentáře uživatelů ...

16. 10. 2010 13:43:17

Vem to z druhe stranky maji te natolik radi ze se boji te kamkoliv pustit podle me mas skvele rodice cen si toho :) nemusis v 16 hned chodit na diskoteku atd.. ono to pride o trosku pozdeji vubec se neboj :P a netrap se

16. 10. 2010 14:54:44

Detstvo niesu diskotéky :) to si pametaj.. detstvo je iné ako zabávat sa po nociach vonku ... to len dnešná doba je celá posunutá... pozri ty sa budeš zabávať ked tvoji rovesnici už nebudu vládať:) ja mám zas taký problém, že aj by ma naši pustili mám uncih plnu doveru, ale nemám za kým ict setci su prefetovaný alkoholici a rozumiem si s málo ludmi čo maju malo času :) tak život ta este len čaká :) neboj sa to príde ... zatial sa uč alebo venuj dačomu inemu ako ,,uživaniu dnešneho detstva,, :)

16. 10. 2010 17:14:20

bud rada, ze mas takych rodicov, ktorym na tebe vazne zalezi. A nepozeraj sa na druhych, ...oni ti nepomozu, ani nebudu niest nasledky tvojho konania, ani sa o teba nepostaraju, ked bude blbo...vacsinu z tychto veci nezistne spravia za teba tvoji rodicia. Ti ti budu vzdy nablizku ....kym tie 13 rocne baby nie.

16. 10. 2010 18:22:29

ak by si mala záujem otom viac písat možem ti dat kontakt, myslim že by som ti mal k tomu dosť čoho povedať,je natebe :) či si vypýtaš :) mám 17...

18. 10. 2010 12:54:34

Ahoj, mam 17 a tiez som si tym presla, a stale prechadzam, a ked ti mozem poradit tak bud rada ze mas takych rodicov nechcu ti na zle. Aj ja som si to myslela, ked ma nechceli pustat vonku, musela som byt vzdy poslusna. No mne sa to nepacilo dala som na radu kamaratiek a zacala som vystrkovat rozky, vsetko sa to skoncilo velmi zle. Ja som velmi ublizila svojim rodicom a teraz som stoho velmi smutna. Ak by si chcela tak mi daj na seba email a popiseme.

onlyhope

26. 10. 2010 20:20:18

mam o rok viac... a vychádzky do 9tej mas ? ja ani tolko :)...bud rada :) záleží im na tebe a ušetriš sa od veľa nebezpečenstiev :)skús sa s nimi porozprávať :)

23. 12. 2010 12:14:22

ja mám celkom podobný problém.Mám 19 rokov a najprv som aj mohla chodiť von, ale keď som doma povedala, že mám frajera, tak mi to otec zakázal. Neznesie, keď niekam idem (a to chodím naozaj minimálne, menej ako raz za mesiac). Chytí ho strašná hystéria, že sa len flákam a nešetrí ma ani inými podobnými nadávakami. Nepijem ani nič podobné, to ma naozaj neláka..ale aspoň raz za čas niekam ísť, byť s kamarátmi a podobne. Čo mám robiť?? A rada typu "skús sa s ním porozprávať" nepomáha, to nejde, o takom niečom on nechce ani počuť. Tak ako teda?? :(

28. 1. 2011 20:19:21

ja mám 15 a pášťaju ma iba do 7 :"( .... a ked sa mam dozvedela že mám frajera 17 ročného tak mi ho zatrhla :"( proste ja neviem ako mam dalej pokračovať schudla som 7 kg. ako som sníím bo mam iba stresy ... že či ma pustí a aj ked ma pustí vkuse vyvolava kde som a že o 7 doma ... zaracha mi dáva ... :/ ja neviem ako mám dalej pokračovať .. za radu vopred Ďakujem ... :)

23. 8. 2011 22:27:34

Ahoj, ja mam 28 rokov a presne si pamatam na svoje obdobie, ktore opisujes ty. Nasi ma nechceli pustat na ziadne diskoteky, ani von dlhsie ako do 10ej. Nerozumela som tomu, bola som poslusna, dobre som sa ucila, proste, teraz viem, ze sa o mna bali a ja som to neakceptovala. Ale teraz, s odstupom casu, si uvedomujem, ze to bola dobra vec..Sice som prisla o spomienky na mladost z diskotekovych casov ale ked si to uvvedomim - ake spomienky by to asi boli? Na to, ako sme sa opili tak, ze sme nevedeli ani rozpravat? Teraz vediem usporiadany zivot, nasla som si vyborneho muza, ktoreho by som na diskoteke urcite nenasla, to je pre mna podstatne. Ked sa zamyslim nad tym, ako dopadli moje kamosky, ktorych rodicom bolo jedno, kolko casu za mladi vonku travili, vacsina z nich si doteraz nenasla toho praveho partnera, ziju zivotom tak ako v puberte. Nechcem ti vyvracat to, ze to ako vnimas svojich rodicov je nespravny postoj, je to normalne. Skus sa s nimi porozpravat, povedat im, co ta trapi a ako to vnimas ty - urcite sa ti na dusi ulavi. :)