20144  30. 11. 2010 17:43:47

Ako sa mám naučiť odpúšťať?

Dobry den potrebujem od Vas radu ako zacat opustat,lebo myslim ,ze aj to by prospelo mojmu stavu, ked som byvala doma s rodicmi vsetko mi zakazovali potom urazali ma, odjakziva ma nechvalili len poukazovali na moje negativa a moje nedostatky a za to mi nadavali. Najviac sa to zhorsilo v puberte na strednej skole nasla som si priatela nepacil sa im tak mi zakazovali chodit von menili zamky potom som nemala kluc aj 3 mesiace dostala som vela krat bitku a hovorili mi aka som nemozna a neschopna mama vyvolavala hadky rozne ked som sla k kamoske a potom ked som sa vratila domov mama bud sa so mnou nebavila, alebo mi vycitala aj s ocom zakazovali mi, takze ked som niekam sla bala som sa co bude ked pridem domov ake to bude mat nasledky. V puberte sa u mna vyvinula socialna fobia, ale zacala som ju riesit az teraz mam 28 rokov. Najprv bola slabsia nejako sa to dalo prezit ,ale teraz sa to uz nedalo. Od 21 rokov nebyvam s rodicmi ,ale ked idem k nim na navstevu tam ma to stale tazi a v hlave sa mi to vracia v hlave ako sa ku mne chovali a kazdy den sa mi to v hlave opakuje potom to hovorim priatelovi kazdy den a jeho to uz nebavi pocuvat hovorim mu veci co uz pocul 300krat. Stale sa mi tie myslienky vracaju. Teraz mam dobreho priatela, ale moji predosli priatelia boli tiez agresivny jeden na mna vytiahol noz tiez mi dal facku druhy tiez a vela krat som sa chovala nemozne ,ale to bolo skrz mojej fobie a oni to nechapali preco sa tak chovam a co mi je tak ma urazali takze by som povedala ,ze stav sa mi este viac zhorsil tiez skrz byvalich priatelov .,nemala som oporu u rodicoch ani u priateloch. Nastastie tento co som s nim teraz to chape zijeme spolu 2 a pol roka chodi so mnou k rodicom na navstevy a chape preco mam take stavy ,lebo videl ako sa rodicia ku mne spravaju. Teraz uz ma tak neurazaju predsa uz mam 28 rokov a s nimi nebyvam , ale sem tu maju skarede poznamky a spravaju sa ku mne tvrdo. Chvilu sa smejeme a o chvilu je to inac ..proste su uzkostlivy a stale maju nejaky problem nikdy som sa im nijako nezavdacila ci som robila tak ,alebo tak stale sa rovnako chovali niektory co ich poznaju sa cudovali ,ze som jedinacik a ,ze preco sa tak chovaju aj im to povedali no ,ale oni maju svoju pravdu takze s tym ja uz nic nenarobim. Nakupila som si knihy o Asertivnom spravani objednala som si knihu Okamzite sebavedomie zistila som ,ze zrejme si sama seba nevazim ,preto ked pridem do stavu fobie tak ma zaujima kto kde na mna pozera aj ked mi to prave vtedy neprudi hlavou ,ale je to uz vo mne v podvedomi. Chcela by som aby ste mi poradili ako tymto ludom odpustit v mojom vnutri? Ako mam zacat rozmyslat a ako ich mam vnimat ?lebo z rodicmi este urcite budem komunikovat ved to sa neda aby som s nimi vobec nekomunikovala ,ale ako chodit domov s dobrym pocitom? Ako odpustit tymto ludom ?a ako vypudit z hlavy tieto negativne myslienky ktore ma stale nutia rozmyslat ,ze a mama mi vtedy povedala toto oco ma zbil a byvali ma udrel a povedal toto a tak ma urazil, že som nemozna ako to vyhodit z hlavy prec? Ďakujem pekne za Vasu odpovet Laura

PhDr.Burdova   PhDr.Burdova [Psycholog]
Lauro, Vy jste ohromná, jak si uvědomujete všechny souvislosti. Například, že si dostatečně nevážíte sama sebe, také z druhých lidí máte obavy, že to všechno má své kořeny ve Vašem dětství a ve traumatizujících zkušenostech, které jste prodělala. Možná Vám také dochází, že Vaše první dvě volby partnerů byly nešťastné, právě také z důvodu této zkušenosti. To, že se Vám stále všechno dokola a dokola v myšlenkách vrací, svědčí o jediném: bolavé zážitky a zkušenosti jste ještě vnitřně definitivně neuzavřela. Vaše situace od dětství bohužel zůstala částečně neřešená, proto se Vaše problémy prohlubovaly, v partnerských vztazích se objevila další omezování svobody a výhružky. A postupně se rozvinula sociální fobie. Jediné, co je teď potřeba, abyste pod vedením odborníka o problémech mluvila, probrala je, pochopila, proč se Vám to stalo a jakými kvalitami Vás tato zkušenost měla obohatit. To Vám pomůže se se zážitky definitnvě rozloučit. Proto kontaktuje psychologa nebo psychoterapueta. Věřím, že všechno naprosto zdárně zvládnete!

Komentáře uživatelů ...

2. 12. 2010 13:36:48
dakujem ...rozoberala som svoje dectvo ,mladost s priatelom v hlave som si rozoberala kde nastala chyba a dospela som k tomu ,ze som nebola nikdy od rodicov chvalena,ale ja som si to uvedomovala uz aj vtedy len som si myslela ,ze to je tak okej ,ze tak sa rodicia bezne spravaju ..byvale vztahy viem tiez ,ze som mala zle bola som hlupa ,ze som v nich zotrvavala je to moja chyba si to priznam nebudem to tajit a mazat si med okolo ust ,ze to tak nie je ,.je to tak a teraz uz to mam chut vyriesit nechcem uz zit v strachu strasne ma to obmedzuje najst si trvali pracovny pomer napriklad ist nakupit ,ist k lekarovi uz som sa naplakala dost ..
PhDr.Burdova [Psycholog]
6. 12. 2010 16:06:20
Budu Vám držet palec!

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy