Depresie + tehotenstvo

Dobrý deň,
mám 23 rokov a posledný rok by som možno najradšej vymazala zo svojho života, prihodilo sa mi pár nepekných vecí z ktorých sa akosi neviem dostať ale viem, že sa stávajú aj horšie veci. Pozorujem na sebe rôzne zmeny, v správaní, reagovaní, idem sama sebe na "nervy" som akási úzkostlivá a vzťahovačná a stále dúfam, že sa to čím skôr zmení. S partnerom (28) sa snažíme o dieťatko (jedine pri deťoch som šťastná a bezprostredná, ako po "výmene") a zaujímalo by ma, či ho môže môj momentálny stav do budúcna ovplyvniť. Všade sa dozvedám, že počas tehotenstva má byť mamina v pohode, pretože dieťa s ňou zaživa všetko, a ja nechcem nič zanedbať a chcem aby bolo moje dieťatko to najšťastnejšie na svete.. Niekedy mám ale pocit, že tento môj proces nieje len tak na chvíľku. Postupne sa mi všetko zrútilo a ostal mi naozaj len môj priateľ a ja som veľmi spoločenský človek, a práve to ma asi ubíja a nerobí to dobrotu ani nám dvom, ale s dieťatkom nechceme čakať. Prosím poraďte. Ďakujem, Nela.

Komentáře uživatelů ...

13. 12. 2010 20:41:42

pri detoch ako pises si v pohode prave tehotenstvo a diatetko ti da tu pohodu, urcite bude vsetko v poriadku, budes mat dalsieho cloviecika ktory pre teba bude vela znamenat, budes mat aj priatela. myslim ze prave babatko by ti mohlo pomoct prekonat tvoje stavy.

14. 12. 2010 6:57:30

Ahoj, aj ja mám úzkostné a depresívne stavy, tiež som vzťahovačná a precitlivene reagujem a zároveň veľmi túžim po dieťati. Viem, že už len pomyslenie na to, že ho čakám, obraz, že sme milujúcimi rodičmi ma dokáže rozveseliť a "vyrobiť" mi úsmev na tvári. Mám pociť, že nič viac ma tak úprimne nerozveselí a nič ma už nemôže urobiť sťastnejšou, než stať sa mamou a posunúť aj ten partnerský vzťah ďalej. Viem, že by to pomohlo, a keďže my sa ešte nie celkom môžeme snažiť, pretože musím ešte dokončiť školu, tak ma to veľmi zožiera a nie je deň, kedy na to nepomyslím, kedy neobanujem, že študujem, a že nemôžem "pracovať" na tom, po čom túžim a čo viem, že by mi pomohlo prestať sa trápiť a byť konečne šťastnou aj napriek všetkým ostatným možným aj nemožným vážnym starostiam a problémov, ktoré mám v rodine. Preto, ak sa ty môžeš snažiť naplno robiť niečo o čom vieš, že po tom tvoje srdce túži a že v tvojej mysli zavládne pokoj a v srdci slastný pocit šťastia, myslím, že by si mala to urobiť. Určite tvoje psychické problémy ustúpia, keď si dieťa veľmi želáš, sú to podľa mňa kúzelné chvíle a určite si ich vychutnáš. Veľmi ti držím palce, aby si bola šťastná. Ahoj, Veronika

14. 12. 2010 10:41:05

Ďakujem za milé reakcie, a Tebe Veronika takisto prajem aby si našla to po čom túžiš, a uvidíš že škola Ti prejde pomedzi prsty tak rýchlo, že sa ani nenazdáš, a budeš môcť takisto pracovať na Vašom šťastí. Tak sa z toho teš, aj keď pre to teraz nemôžeš urobiť maximum, pretože ťa čakajú nádherné chvíle. Budeš určite skvelá mamina pretože už teraz je z tvojich sov cítiť zodpovednosť, a fakt že takisto nechceš nič zanedbať. Ja som školu ďalej študovať nešla ale dúfam, že raz si ju dokončím, a možno už aj pri dieťatku.. Prajem veľa šťastia :o)

15. 12. 2010 7:02:02

Ahoj Neli, ďakujem Ti. Snažím sa tie materinské pudy v sebe ešte nejako ovládnuť, ale ide to ťažko. Vieš, ja mám už 26, a už to bude vekom, už to asi "tiká". Priateľ má zajtra 30. Školu mám ešte na dva roky, takže moc optimisticky to neberiem, lebo miminko by som chcela hneď. Pozorujem na sebe nesústredenosť a takú podráždenosť, sužuje ma pocit, že to bude ešte tak dlho trvať. Myslím, že obaja si už dieťa veľmi prajeme. To čo robím ma neuspokojuje a cítim sa nešťastná. Vidím, čo chcem, ale nejde to, nemôžem to urobiť, lebo by som sklamala veľa ľudí, najmä rodičov, ktorí majú s mojím bratom veľmi vážne problémy a sú na tom dosť zle. Takže im nechcem priťažiť... ale nechcem žiť a robiť podľa nariadení, príkazov a predstáv druhých. Mám svoj život a svoje túžby. Vieš, všetci naokolo majú deti, sestry a švagrovia, no skrátka, môžme založiť svoju rodinnú škôlku, veľmi ma to mrzí ale neviem sa s nimi tešiť. Keď som bola navštíviť prednedávnom sestru v pôrodnici a videla som ten malý uzlíček lásky, plakala som jak malá. Modlím sa za to, nech sa podarí aj neplánovane :-) (fungujeme na prerušovanej súloži), ... písala som aj Ježiškovi... tak kto vie. Veľmi ti teda držím palčeky, nech sa Vám snaženie podarí čo najskôr a s tým čo si písala sa netráp, sama si povedala, že je to len momentálny stav. Tak uvidíš, určite budeš aj ty výborná mama a iste urobíš pre svoje miminko všetko, len aby malo úsmev na tvári. Takže neboj. Papa, Veronika

16. 12. 2010 11:56:21

Ďakujem pani Zuzka, ale s partnerom je všetko v úplnom poriadku.. Jeho sa to vôbec netýka, je milý pozorný a láskavý, na tú tému sa rozprávame vodne v noci :) Takže všetko je to len vo mne, ale asi máte pravdu, mala by som sa tým prestať trápiť a užívať si život taký, aký je príp. urobiť si ho ešte krajším. Veronika, táto veta sa mi veľmi páči - "ale nechcem žiť a robiť podľa nariadení, príkazov a predstáv druhých. Mám svoj život a svoje túžby." ...toho sa drž. Ja som podobná, chcem vyhovieť všetkým stranám naraz a napokon zabúdam na to, čo by mňa urobilo šťastnou a nakoniec som z toho len sklamaná. Napísala si to pekne a väčšina Tvojich slov, akoby vychádzala práve z mojich úst. Si naozaj zlatá, ešte raz Ti ďakujem pretože aj Tvoje slová mi veľmi pomohli, a presne ako píšeš, treba veriť v zázraky takže keď už nijak inak, Ježiško Ti toto prianie splní.. :o) Tak Ti prajem krásny dník, a hlavne pohodové Vianoce.. papa

PhDr.Ondrejkova [Psycholog]

19. 12. 2010 18:57:59

To je perfektné, že sa s partnerom o tom rozprávate, je to veľmi dôležité aj pre Vás, aj pre vzťah. Je to ťažké obdobie, ak chcete bábätko a nie a nie sa zadariť. Veľmi vám prajem, aby sa Vám to podarilo, posielam veľa energie. A hovorí sa, že vianoce sú čas zázrakov. Tak verím, že sa Vám ten zázrak stane.