Žiarlivosť v mojom živote
Ahojte, chcela by som poprosiť o radu, lebo viem, že mám problém. vopred sa ospravedlňujem, ak bude môj príbeh moc dlhý, ale je nutné, aby som napísala celý.
Mám 26 rokov, priateľ 30, sme spolu už 5 rokov, z toho asi 4 roky spolu bývame. Už dlhšiu dobu mám problém sa ovládať, keď vidím, že sa na nejakú ženu lepšie pozrie, že sa mu páči, alebo ho zaujala, strašne žiarlim, napr, aj keď sa ráno pred zrkadlom obzerá, mám pocit že sa chce asi nejakej v práci zapáčiť. Proste neviem si pomôcť, ale som strašne žiarlivá a aj keď sa snažím v sebe potláčať tie pocity je to šialené. Hlavne keď si niekoho obzerá zaleje ma hnev, mám veľkú úzkosť a myslím, že mi niekedy začne pískať v ušiach. Niekedy mám pocit, že ho za to nenávidím a pritom ho veľmi milujem. Inak nemáme v našom súžití žiadne veľké problémy, len bežné starosti, a nepochybujem o tom, že mi verný je a že ma miluje.
Priateľ je pohľadný, v spoločnosti vtipný a veselý, je mojim prvým mužom v živote, pričom on mal priateliek a sexuálnych skúseností asi dosť, pričom si mohol vyberať. Vždy mi hovoril. aké baby on mohol mať.
Ide o to, že som tak žiarlivá vôbec nebývala, tak chcem vedieť či na to nemalo náhodou vplyv to, že pred 3 rokmi mi povedal, že "som hnusná a škaredá a vôbec sa mu nepáčim", čo ma veľmi ranilo. Povedal, že tým chcel dosiahnuť len to, aby som znovu pribrala, lebo som dosť schudla (asi až na podváhu, asi vplyvom stresu na VŠ). Vtedy som tomu možno aj uverila a chcela na to zabudnúť. Občas si ale na to spomeniem a myslím, že mám niekde v podvedomí zapísané, že ho nepriťahujem a že sa mu nepáčim a som podľa neho škaredá. Potom keď sa pozrie na nejakú ženu, mám pocit, že ona sa mu páči, že je krajšia ako ja a tak ho aj viac priťahuje. Proste nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa mu v skutočnosti asi nepáčim. Veľmi ma to mrzí, aj tie skľučujúce pocity žiarlivosti, ktoré už mňa samú mučia a chcem sa ich zbaviť, aby som mala pokoj. Ako mám na to zabudnúť?
Ďakujem.