Depresia, neviem čo zo životom!?
Ahojte.
Volám sa Lenka a som z Nitry. Prečo takto otvorene hneď na začiatok? Už nevládzem. Skrývať sa. Snažiť sa. Nevidím zmysel. V čom je problém? Stratila som zmysel. Ten ktorý každého ráno donúti vstať a žiť. Neviem aký má môj život zmysel. Čo sa deje?
Mimo problémy ako má každý človek nič mimoriadne. Stres zo školy. Stres z priateľstva. Stres z domova. Stres z cudziny. Čo si myslím? Myslím si, že už som toho videla dosť. Videla som ľudí kradnúť. Videla som ich na pokraji zúfalstva. Videla som ich smutných. Videla som ich ale aj na vrchole šťastia. Na vrchole úspechu. Sama som veľa vecí dokázala a veľa nie. Myslím si, že už nič nové nezažijem. Nie. Myslím si ale, že už to ani nechcem zažiť. Kto som? Mám 19. Som unavená. Zo seba. Čo chcem? Chcem spáchať samovraždu. Píšem to rovno, nemyslím si, že je to normálne. Teda presnejšie o tom rozmýšľam. Ale na druhej strane to nechcem spraviť, kvôli rodine a priateľom.
Myslím si, že keď človek zomrie a ľudia plačú, nemali by. Pretože predstava, že milovaný človek by musel prechádzať takou istou bolesťou zo straty vás vlastne hovorí, že sme ich ušetrili tej bolesti, keď sme zostali. Táto veta ma tu drží.
Nie je to chvíľkové. Trvá to už od apríla roku 2009. Neviem, či to naozaj raz spravím, asi samovrahovia nepíšu o takýchto veciach predom. Nechcem, aby ste si mysleli, že som nejaký fagan čo nevie čo so životom. Môj život je ako obrázok. Základná, gymnázium, vysoká. Rodina celá. Podpora. Talent hudobný, umelecký. Dobré výsledky.
Nestačí mi to. Hľadám dôvod prečo zostať. Možno práve to je zmyslom života. Hľadať.
Píšem sem, aby ste mi pomohli ho nájsť. Prosím vás o to. Desím sa samej seba. Chcela som byť bulimičkou. Nemám sa rada. Som ProAna. Nie som ale chudá (BMI 24). Skúsila som požiť množstvo liekov. Najprv kvôli bolestiam v bruchu - asi od stresu (pravidelne jem). Lieky nič nespravili. Bolesť ostala, ale zľakla som sa. Pocitu.
Pocitu, že mi je ľúto. Ľúto, že som sa nepredávkovala. Prepáčte, ak vás otravujem. Ak som nepatria takéto príspevky. Rady typu porozprávaj sa s blízkymi neuskutočním. Blízky sú mi všetkým, ale nehovorím im nič závažné. Hnevali by sa. Rady typu porozprávaj sa s odborníkom neuskutočním. Odborníci sú lekári, v rodine mám lekárov, bojím sa prezradenia. Zhrnutie? Aký je zmysel života? Nájdem ho? Mám ho hľadať? Prečo som tu? (som ateista, prosím žiadne viery) Ešte raz prepáčte, že obťažujem. Asi som jedna z mnohých. Spratkovia čo nevedia čo so sebou. Ďakujem, za akúkoľvek odpoveď.
Tak ako ste na rovinu písali Vy, budem aj ja písať. Trpíte depresiou a depresia je choroba. Potrebujete liečbu. Zmysel života sama nenájdete, pretože Vám to depresia nedovolí a to, že chcete spáchať samovraždu je len známka toho, že nehľadáte pre chorobu iné možnosti. Ja Vám odporúčam vyhľadať psychiatra a začať užívať lieky. Lekár má povinnosť mlčať a ak máte 19rokov, môžete si vyhľadať aj lekára v inom meste ako v mieste bydliska. Stanovujte si každý deň cieľ, ktorý za deň splníte. To môžu byť drobnosti, napríklad, že umyjete riad. Alebo cieľ môže byť aj to nájsť si psychiatra! Tiež Vám odporúčam nájsť si psychoterapeuta. Niekedy ju nutné požiadať o pomoc, ak si nevieme pomocť. Nie je to slabosť, ale práve naopak veľká sila a odvaha. Skúste teda nabrať silu a odvahu, aby ste sa takto netrápili a požiadajte o pomoc psychiatra!
Komentáře uživatelů ...
Zaujimavy prispevok. V prvom rade nie si jedina kto takto rozmysla. Kazdy den ked otvorim oci sa zamyslam nad zmyslom zivota a preco som tu. Tiez si myslim ze zijem nenaplneny zivot zo dna na den - nemam pre co, resp. pre koho zit. Vies si predstavit ten pocit tvojich rodicov, ak by si sa naozaj zabila ? ...,verim ze aj keby si bola akokolvek na dne tak toto im nespravis. Bud rada ze si zdrava, mas kde byvat, mas co jest. Skor ci neskor pride nieco, pre co sa oplati zit ver mi :-). Tiez nie som nejaky mlady chalanisko..., som 25 rocny vysokoskolsky vzdelany clovek. Tes sa z malickosti a nerob si tazku hlavu z toho vsetkeho okolo - neoplati sa to.
Zmyslom života je láska .Dosiahnuť lásku od človeka ktorého naozaj nefalšovane milujeme .To je Gro zmysla života .Lásku od partnera a v druhej etape od naších detí .
Ďakujem za odpovede. V posledných dvoch dňoch si hľadám odbornú pomoc, ale neúspešne. Dôvod je finančný. Ja nemám 50eur na 90 minútové sedenie či iné sumy. Možno by som dokázala našetriť na jedno sedenie. Ale to by asi nič nezmenilo.
A láska? To je pravda. Zostávam tu ale kvôli láske k druhým, nie kvôli láske k sebe. A aj láska je to čo ma trápi, ale koho dnes nie, však?
lina,život jsme si nedali-tak si ho sami neberme!to jen na "okraj"..vážně si važ zdraví,jsi mladá holka..bude líp!život máš před sebou,chce to jen zabojovat!pokud nemáš peníze,zkus aspon praktického lékaře,a nějaké léky na nervy ti předepíše a pak už jen pevnou vůli a chtít,chtít žíít...a věř,stane se něco,třeba ne hned,ale musíme žít!!myslím na tebe a věřím ti,zvládneš ted tu krizi osobní a budeš stastna.,,pá majka
Lenka, som tiez z Nitry :-) Musis ist k psychiatrovi, nie psychologovi a mam taky pocit ze psychiatra ti plati poistovna. Tvoj problem vyzera na endogennu depresiu - proste ti chyba nejaka sprosta chemikalia v mozgu a preto sa tak citis. Viem ze je to cudne ze kvoli chemikalii clovek prestane vidiet zmysel zivota, ale je to proste choroba. Pozri si relaciu Českej televízie Diagnóza o endogennej depresii, da sa najst na nete. V Nitre je dobra psychiatria, ale ak sa bojis prezradenia, urcite su aj niekde v okoli.
Poznám to..trpím tým už cca 7,á rokov..mne to prerástlo až do panickej poruchy..ak ti možem odporučiť,chod za svojím vseobecným lekárom,so zamienkou..s ktorou som išla aj ja.Troška horšie zvladam stres a asi potrebujem pomoc od psychologa..tymto padom ti to preplatí poistovna.Psychologička ta odporučí psychiatrovi a máš to..len prosím ta chod....a mimochodom neklad na seba príliž velke naroky..o čo su iní lepší ako my?Všetci sme jedinečný,či geneticky,anatomicky..atď..nevzdávaj to!Presne viem,ako sa citis..pochádzam z dost zámoznej rodiny..a taketo nieco bola pre mna strasna hamba...lenze to vobec nie je tvoja vina!
Mam pisat, ci nie? tento clanok je uz trochu starsieho data, ale po precitani si komentarov mi neda, aby som aj ja nieco nenapisala. Vsetci pisu o chorobnej depresii a ze je to choroba, ja nemam pocit, zeby som trpela nejakymi depresiami, aj ked mam dost podobne - nie pocity, ale uvazovanie ako Lenka z Nitry a ze to casom prejde? Ako dlho to je schopny clovek bez ciela vydrzat? A naco to vobec ma vydrzat? Ja sa musim v kuse pretvarovat, aby nikto nevidel, ako nanic mi je zo zivota, ale fakt nechapem, naco ho zijem, tak velmi nechapem tie vecne reci o depresiach, nespavosti a tak, ja nicim takym netrpim, no nazor na to, ze zijem bezcielny a zbytocny zivot som zatial nezmenila.
keď to tu tak čítam ... vyzerá to tak, že väčšina ľudí týmto trpí - bezcieľnosť! - to je choroba tejto doby. človek môže robiť toho toľko, až si nevie z toľkého vybrať. cítim to rovnako a začínam si uvedomovať, že za všetkým sú peniaze. ak je človek finančne zabezpečený, tak si ľahko nájde zmysel života, mnohokrát aj v práci (len v nej nesmie byť deptaný, či buzerovaný :D). Hľadám. Hľadáme. Môžem si byť istá, že spolužiak, sused, či cestujúci vedľa mňa v autobuse týmto prechádza tiež a to je predstava, ktorá ma drží nad vodou: Všetci sme na jednej koľaji!
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]