Nevera - ako zabudnúť?

Dobrý deň,
mám 21 rokov a takmer 2,5 ročný vzťah. S priateľom sme začali chodiť ešte na strednej a už vyše rok a pol fungujeme na diaľku. Ja študujem na VŠ doma, on v susednom štáte. Čo ma trápi je nevera z jeho strany. Stalo sa to asi pred rokom (dozvedela som sa to až po niekoľkých mesiacoch) . To obdobie sa chcel so mnou aj rozísť (vraj kvôli diaľke) , prišlo to ako nečakaný úder (veď ešte pár dní predtým mi písal, ako ma miluje) ja som však nechcela koniec a ostali sme spolu. Ešte som však nevedela, že ma podviedol. Dozvedela som sa to od inej osoby o niekoľko mesiacov.. veľmi mi to ublížilo. On mi to nechcel povedať a do poslednej chvíle sa to snažil utajiť , žiaľ nepodarilo sa. Bolo mu to veľmi ľúto, ospravedlnil sa a ja som mu odpustila. Vtedy mi povedal, že sa to stalo len raz keď bol opitý. O pár týždňov som sa však dozvedela, že to bolo viackrát a s dotyčnou sa chcel dať pred rokom dokopy (čo som vyčítala z mailov). Zatajil mi to, lebo ma nechcel raniť. Povedal, že ho to už dlhú dobu veľmi trápilo, že ma veľmi ľúbi a chce ostať so mnou. Od tej chvíle sa veľa zmenilo, cítim že sme sa posunuli dopredu a že ma má naozaj rád. Takisto ja jeho, avšak tá dôvera z mojej strany ešte stále nie je 100%-ná. Neviem na to zabudnúť a často sa pýtam, prečo to vlastne urobil... Ja som bola vždy tá, ktorá bola presvedčená, že neveru by som nikdy neodpustila a v podstate som si ani nevedela predstaviť, že by ma práve on (inteligentný a dobrý chlapec) mohol podviesť. Keď si na to spomeniem, býva mi aj do plaču. Niekedy mám chuť pozrieť sa do jeho mobilu a uistiť sa, či je všetko v poriadku... Často sa pozerám aj fotky na internetovom profile dotyčnej (ktorá sa s ním vyspala) a rozmýšľam v čom bola vlastne lepšia. Napadlo mi aj to, či to nebola akási náhrada mňa (jasné, že nie sme celkom rovnaké, ale prečo by sa vyspal s takou, ktorá sa na mňa podobá? hlavne výzorovo - tá istá farba vlasov, oči, nos...)
Jednoducho neviem na to zabudnúť, že ma podviedol, aj keď odvtedy čo som mu odpustila máme v podstate krásny vzťah. Keď si na to spomeniem, stále ma to zabolí. Myslíte, že sa mi raz podarí to vymazať?
Často premýšľam aj nad budúcnosťou, je možné aby vzťah v ktorom jeden podviedol bol perspektívny a vydržal? Mám obavu, že by sa situácia mohla zopakovať. Možno sú to len moje pocity, moje obavy... Jeho rodičia sú rozvedení práve kvôli otcovmu prešľapu.
Čo by ste mi poradili? Mám sa pokúsiť prestať nad tým premýšľať?
Momentálne sa s ním cítim veľmi dobre a vedela by som si s ním predstaviť aj budúcnosť. Môj problém však komplikuje ešte panická porucha- užívam AD, on o tom nevie a zatiaľ asi ani nechcem aby o tom vedel- bojím sa jeho reakcie. Myslíte, že je potrebné aby o tom vedel?
Ďakujem.

Komentáře uživatelů ...

3. 1. 2011 5:29:39

Tie myšlienky vás budú hlodať vždy. Musí prejsť veľmi veľa času a spokojného života aby ste pozabudli. Samozrejme za plnej dôvery. J e to len a len na vás, či šancu ktorú mál zopakujete a budete mu opäť dôverovať. Vy sa musíte rozhodnúť či vám stojí za to, či ho máte tak rada a životné útrapy veľmi zložité a ťažké, ktoré ešte prídu chcete prekonávať s ním a bol pre vás oporou pri ich zdolavaní. Ak môžem poradiť, pretože ho máte rada skúste mu opäť dôverovať. Je to dosť zložité ale ľudia robia chyby a je na tom druhom, aby odpustil. Ak to spravíte a je verím, že áno už nikdy viac mu to nepripomínajte. On sa určite trápne cítil, mrzelo ho to tiež, uvedomil si že spravil chybu. Váš postoj bude taký, ktorý utuží a vyváži váš vzťah. PS: Na hlúpe fotky nepozerajte!!!Vymažte!!!

poupee

8. 1. 2011 14:13:20

Ďakujem Vám za odpoveď. Snažím sa mu to nepripomínať, aj keď sem-tam ešte nastane situácia, keď sa o tom nachvíľku zmienime. Pred pár mesiacmi som totiž zistila, že si s ňou ešte čosi písal cez internet, nebolo to však nič zamilované a pod. Vyzeralo to ako kamarátsky rozhovor a týkalo sa to aj školy- obaja chodia na tú istú školu. Tak som sa chcela uistiť a opýtala som sa, či by to ešte niekedy spravil... Povedal, že nie, už nikdy. Vyznelo to úprimne, tak som mu začala odvtedy veriť viac. Viem, že ľudia robia chyby, a preto som sa vtedy rozhodla, že s ním ostanem a budem sa snažiť odpustiť. Povedala som mu ešte, že sa cítim nepríjemne, keď si s ňou píše (to bolo pred tými pár mesiacmi) , tak ma pochopil a prestal si s ňou písať - avšak jej kontakt má stále uložený v zozname (vravel mi, že sú už len kamaráti). Myslíte, že je to tak v poriadku a nemám sa tým zaoberať? Čo sa týka tých fotiek, polepšila som sa :) . Myslím, že raz mu o mojom probléme- panickej poruche poviem, no ešte nemám pocit, že je vhodný čas a tak trochu ma odrádzajú aj príspevky od ľudí, ktoré som čítala na jednom fóre- akoby ľudia napr. s depresiou nemali právo na partnerský vzťah. Písalo tam totiž dievča, ktoré sa nevedelo rozhodnúť, či ísť do vzťahu s chlapcom, ktorý má problém s depresiou a úzkosťami alebo nie. Boli tam aj pozitívne názory, ale mnoho príspevkov bolo aj o tom, že určite do toho neísť, že ktovie čo môže čakať...

PhDr.Burdova [Psycholog]

11. 1. 2011 14:59:53

Psychologické potíže mezi lidmi jsou totiž mnohem častější než se na první pohled zdá. Volbu partnera samozřejmě nepodřizujeme tomu, zda bere léky nebo se trpí na depresi nebo agorafobii. Důležité spíše je, jak případně nemoc konkrétně ovlivňuje společný život. Myslím, že se s nevěrou postupně bezvadně vypořádáváte. Dovedu si představit, že Vás kontakt znervózňuje. Souhlasím, že by jej už neměl dobudoucna použít. Tak mu v tom věřme, není ani žádoucí jej provázet na každém kroku.. Učte se věřit tomu, že on tuto sebekontrolu má.