Psychika mladej mamičky
Dobrý deň,
mám 6mesačnú dcérku a pociťujem veľmi veľké psychické napätie. Najmä teraz, posledný mesiac, keď je vonku chladno a my nemôžeme chodiť von akoby sme chceli. Cítim, že som nervózna, aj na manžela, bez príčiny vybuchnem a veľakrát sa pristihnem,ako sa pýtam,aký má vlastne život zmysel. Bábätko sme veľmi chceli a som šťastná,že ho máme, iba nejak nič nestíham. Myslela som, že si dcérku zbalím a môžem ísť kamkoľvek, cvičiť, plávať.
Malinká je však od narodenia náročné bábätko a dá sa povedať, že často plače, pred kúpaním, po kúpaní, neplače keď papá (papká veľmi rada), ale začne hneď po tom, uspať ju trvá aj 2hodiny,zabaviť je ju veľká fuška. Sama v postieľke zaspinkať nevie, musím sa jej stále venovať. Mala všetko od koliky, nadmerného grgania, nespania a teraz jej idú zúbky,ale inak je to zdravé krásne dievčatko.
Lekárka povedala, že má takú povahu (vyžadovanie pozornosti, ak chce jesť, chce to okamžite,nemieni čakať,musím byť kúzelníčka aby som vždy s určitosťou vedela čo jej je, pretože inak je naozaj zle,plače až omodrie,dusí sa). Veľmi sa hanbím to priznať aj sama sebe, ale bojím sa, že som sa precenila. Viete mi prosím poradiť, čo robiť? Dcérku nadovšetko milujem, svojho manžela tak isto, hnevám sa na seba, že to nezvládam (manžel mi pomáha veľmi moc). Čo mám robiť prosím? Ďakujem za všetky rady
Bohužel, Vaše miminko je zrovna z takových těch "náročnějších", málo spících, uplakaných, vyžadujících. Je nesmysl, říkat si, že jste se přecenila. Naopak máte za sebou obdivuhodných celých 6 měsíců únavy, nejistoty, jak Vaší holčičce pomoci, jak jí ulevit.. je úplně logické, že napětí občas přeroste do zlostného impulsu nebo pocitu bezvýchodnosti a beznaděje. Bohužel, je procento takovýchto náročnějších dětí a nemůže za to ani genetika a ani Váš přístup. Každé dítě nejen že je svá osobnost, ale hlavně prochází rozličnými fázemi. Už za pár měsíců bude vaše holčička ve vývoji dál, a nastane třeba úplně bezvadné obodbí plné pohody a radosti z komunikace s ní. Teď jste hodně vyčerpaná a akutně potřebujete vydechnout. Zkuste si s partnerem nebo babičkami dohodnout formu podpory nebo výpomoci, abyste měla chvilku pro sebe a načerpala síly. Střídejte se ve vstávání k malé v noci, abyste se zaprvé více vyspala. Zkuste si zorganizovat nerušené setkání s kamarádkou, zajděte si zacvičit nebo si aspoň pravidelně poseďte u čaje, dopřejte si vanu nebo si poležte chvilku na gauči. A vyčkejte: vše je teď jen otázka času než se holčička ve vývoji posune dál.
Komentáře uživatelů ...
musíš vytrvat, děti potřebujou velmi velmi velkou péči, a tvoje dítko potřebuje nadměrně velkou péči. to zvládneš, možná ale s pomocí manžela, ten je taky člen rodiny. a navíc čekáte zoubky, to bolí, hodně to bolí. a holky jsou uplakané. je to normální.
dakujem za názor. My tie zúbky ani veľmi nepozorujeme,pretože malinká plačká stále.A naozaj som rada, že mám takého manžela ako mám, on mi pomáha veľmi. Aj tak sa mi zdá,že je toho na mňa veľa. Možno naozaj stačí prečkať a prejde to... Dakujem
Dobrý večer.Musíte sa sama zmeniť všetko je vo vás a vo vašej mysli,vravísa že tak konáme ako to chce náš rozum.Toto všetko som prekonala aj ja,ale stým že ja mám 3 deti a všetky veľmi ľúbim.Bolo toho veľa na mňa ale toho neľutujem,ved to sú starosti aj radosti.Bola som stale nervozna aj som na ne bez príčiny kričala tolko tolko až som musela navštiviť psych.a teraz beriem lieky,od vtedy si dávam na všetko pozor a deti my začali pomáhať.Takže život má zmysel aby sme sním bojovali.Nebojte sa všetko bude dobré.
je to vec pohľadu,máte pravdu.Vlastne prvé 3mesiace, 2úplne boli najhoršie. Spali sme hodinu,2denne (ja aj môj manžel). Rodila som cisárskym a dcérka si zvykla na fľašu,takže kojiť ju sa nedalo vôbec. Hrozne plakala,dusila sa od ´nervov´ (je nervóznejšej povahy),ale nepotiahla z prsníka ani za nič. Tak som si odsávala, manžel krmil, odsávala...... Oproti tomu teraz spíme ´kráľovsky´a vidíte, psychika ma napadá práve teraz. Myslím, že som čakala, že to postupne prejde,Sofinka plačkať pomaličky prestane a bude lepšie. Lenže plač zostal,pridali sa koliky, problémy so zaspinkávaním,vrackanie,grganie,zastavená stolica,teraz zúbenky. A ja mám miestami pocit že už nevládzem. Milujem ju viac ako všetko na svete, iba som si to asi predstavovala jednoduchšie. Musím sa vzchopiť a poračovať ako najlepšie viem. Každá Vaša rada mi dáva sily a dúfam, že aždý deň bude lepšie.
PhDr.Burdova [Psycholog]