Strašná nervozita

Dobrý deň prajem.
Potrebovala by som od Vás radu, lebo ja sama si už neviem dať rady. Mám malú 11 mesačnú dcérku. A ešte jedného nevlastného syna ktorý má 5 rokov. Dcéra je strašne náročné bábätko, od narodenia som sa jej musela venovať na 100%. Cez deň ako tak spí ale v noci je neustále hore. Stále sa budí, mrví, plače. Papať papká vzorovo. Nedokáže sa sama zahrať. Stále musí byť niekto okolo nej. Je to zdravé dievčatko. Pravidelne chodíme do poradne. A môj nevlastný syn ten je strašne neposlušný. Stále odvráva, je drzý, nerešpektuje čo mu s mužom povieme a keď aj hej tak s tým jeho neustálym trucovaním, durdením, dupotaním.
Chodili s ním aj k pedopsychiatričke lebo keď bol menší tak si aj sám ubližoval od nervičiek. Uvedomujem si že je to kvôli tomu prostrediu keď bol ešte pri svojej mame. Ale veľa krát už nevládzem, hneď ráno keď sa zobudíme a nedostane niečo čo chce, alebo neni tak ako on chce tak sa už ofukuje, už som sa s ním aj pekne porozprávala že proste je už veľký na to aby sa tak správal a som mu to všetko vysvetlila. Jeden deň bol kľud a potom zase sa to začalo od začiatku. Môj problém s ktorým som sa k vám obrátila je však ten, že som neustále nervózna. A to až príliš! S priateľom sa neustále hádame proste v kuse, koľkokrát ešte aj v noci keď malá vstane.
A proste na hlúpostiach. Som stále podráždená. A potom mi už všetko vadí. Vadí mi ak niečo nie je tak ako si to ja predstavujem. Predtým som takáto nebola. Trvá to už dva mesiace. A neviem si dať rady. Strašne veľakrát som si už zaumienila že nebudem vybuchovať ale proste to nedokážem. A uvedomujem si že svojmu priateľovi strašne ubližujem, pretože mu poviem veľakrát také veci, ktoré ani nechcem povedať a strašne mu s nimi ubližujem. Možno veľa robí aj to, že som sa sem prisťahovala v septembri. Pochádzam totižto z iného mesta, ktoré je vzdialené 160 km, nepoznám tu nikoho, nemám tu kamarátky, nemám sa s kým porozprávať alebo cez deň sa prejsť s deťmi.
A tiež mi nemá kto malú postrážiť, svokra si zvykne syna zobrať niekedy k sebe ale malú nezvyknú lebo s ňou nevládzu ani oni. Mali ju len raz. A odvtedy už nie. Prosím vás aby ste mi poradili ako mám prekonať túto moju nervozitu, ktorej ja sama nerozumiem. Vopred veĺmi pekne ďakujem.

Komentáře uživatelů ...

13. 1. 2011 23:05:23

Dobrý večer,mám podobnú skúsenosť s dcérkou ako Vy. Myslím si, že sa vôbec nie je čomu čudovať,že ste nervózna a podráždená. Ono ale aj ten najlepší chlap toho začne mať o nejakú chvíľu dosť... Je tiež zle, že Vám nemá kto s dcérkou pomôcť,najmä keď je taká živá, to že ste sa presťahovali tiež ´pridáva k dobrej nálade´. Úplne Vás chápem a to čo by som Vám poradila ja, je skúsiť sa na všetko pozrieť inak. Hľadať pozitíva aj tam, kde sa hľadajú veľmi ťažko. Že ste sa presťahovali skúste zobrať z tej stránky, že máte pred sebou nové príležitosti,kamarátky,susedky, všetko toto ale potrebuje máličko času. Dcérku berte ako vínimočnú,a na nevlastnom synovi nájdite niečo dobré,čo ste spolu prežili a myslite na to, aj tie hrozné rána. Ono sa všetko upraví. Všetko záleží od uhla akým sa na svet dívame. Neviem,či som Vám trošku pomohla, ale veľmi rada by som. Prajem veľa šťastia