Málo času spolu - pokračovanie
Ďakujem za Vašu odpoveď.
Pripájam ešte pár informácii. Priateľ má 24 rokov.Ja ho mám naozaj veľmi rada a chcela by som byť s ním. Je presne taký,akého by som chcela...samozrejme,má svoje muchy,ale to máme všetci. Zatiaľ máme na takmer všetko rovnaký alebo podobný názor(musím si zaklopať)(veď sme narodení deň po dni v rovnakom mesiaci,len v inom roku:)),len v otázke mojej mamy sa niekedy nezhodneme.
Čo sa týka intímneho života, nespali sme spolu,aj keď on by chcel a rozprával mi o tom.Našťastie, nikdy nerobí to, čo nechcem a vždy mi to aj povie.
Skoro vždy, keď sme spolu mi povie,že som mu chýbala. Verím, že mi to nehovorí len preto, že sa chce so mnou vyspať.
Rozprávala som sa o mojich pocitoch aj s kamarátkou a tá ma utešovala,že mu mám dať čas a že sa to vyrieši,že už sme spolu nejaký čas a už aj tá zaľúbenosť trochu poľavila, že je to normálne. Ale ja ho mám stále rovnako rada ako na začiatku.Myslím,že mu dávam dostatok slobody a voľnosti. Ide kam chce aj s kým chce,má rád koncerty a ja mu ich nezakazujem,keď sa tam veľmi teší,tak nech ide.
O týchto mojich pocitoch som sa s ním ešte nerozprávala, neboli sme spolu.
Mám mu o tom povedať? Ja myslím,že by som mala.
Ako by ste sa správali k nemu Vy? Aký máte na tento vzťah názor? Ďakujem za odpoveď.
PhDr.Burdova [Psycholog]