22632  22. 2. 2011 1:23:53 - Andronika

Vyhýbanie sa telesným dotykom

Neviem, čo mám s tým robiť, ako mám žiť a prečo je to tak, že neznášam, keď sa ma niekto dotýka, nech ide o hocikoho, či ženu, či muža, či niekoho, koho poznám dlho alebo neznámeho, v každom prípade sú mi dotyky nepríjemné. Trpím sociálnou fóbiou a ťažko sa mi s tým žije, nejdem to tu rozoberať - sú to známe veci ako neschopnosť komunikovať, hrôza z ľudí, najmä z mužov, hanba, zablokovanie sa v reči, mysli, nepríjemné pocity v spoločnosti, chuť ujsť preč, len aby som bola sama, atď.
Trápi ma teda okrem toho i to, že keď sa ma niekto dotkne, je mi z toho nanič. Mám voči ľudským dotykom akúsi averziu, pretože pri kontakte so zvieratami je mi príjemné dotýkať sa ich - pohladiť mačku, psa. Podotýkam, že som nezažila nijakú traumu, žiaden zlý zážitok, žeby ma niekto obťažoval alebo sa ma nevhodne dotýkal, to z toho nemám. Už ani nehovorím o tom, aké sa mi zdá odporné bozkávať sa. Podľa mňa je to nechutné a riadna hlúposť, že to ľudia robia, nechápem, čo z toho majú, mne je to odporné.
Mala som priateľa, s ktorým som sa bozkávala, ale nepáčilo sa mi to a nevedela som, ako mu to mám povedať, tak som mu to nepovedala, len som to "trpela", a snažila som sa, aby mi to pripadalo normálne a dokonca pekné, chcela som si sama dokázať, že som normálna, že som ako iní, lenže nešlo to a aj na tom to stroskotalo, nemohlo to ďalej fungovať. Hnusí sa mi telesná vlhkosť pier, proste neznášam, keď cítim niečo vlhké, hneď to utieram, celkovo ľudské telo sa mi zdá ako niečo strašne odpudzujúce -aj ženské, aj mužské telo.
Tak vôbec nechápem, ako sa môžu muž a žena milovať - intímne spolu žiť, je to pre mňa čosi nesmierne nepredstaviteľne hnusné, vôbec nie hodné človeka, ale zverské. Navyše som strašne hanblivá, nedokážem o intímnych veciach vôbec s nikým rozprávať, ani s kamarátkou, ktorá sa mne zveruje a ja to nemôžem. Len čo by som si obliekla tričko, ktoré by mi odhaľovalo len kľúčne kosti, už sa cítim ako nahá, nenosím ani krátke nohavice, iba tričká s krátkym rukávom, viac zo seba neodhaľujem. Je mi strašne nepríjemné, keď sa na mňa niekto díva, a úplne hrozné, keď sa ma dotkne. Som zo všetkého vystrašená. :(

PhDr.Burdova   PhDr.Burdova [Psycholog]
Úplně upřímně, připadá mi pozoruhodné, že tělo a dotyky, které by Vám mohly být třeba úplně lhostejné, jsou pro Vás do té míry odporné - a to čistě na základě toho, že to tak máte "od přírody". Podle mého názoru, tak jako za Vaší sociální fobií, tak i za Vaším fyzickým ostychem pravděpodobnně něco stojí. Něco, co kdybyste v psychoterapii objevila, by Váš život konečně mohlo přestat ovládat, protože už byste věci měla více ve svých rukou. Navštivte odborníka, držím Vám palec!

Komentáře uživatelů ...

22. 2. 2011 20:55:08
Ste zrejme asexuálna.
24. 2. 2011 20:11:03
Áno ,asexualita typu C až D ..Technicky vzato môžte tak žiť resp.samotársky ,introvertne je to predsa Váš život,otázka je skôr taká ,že či tak budete večne šťastná .O tom ale pochybujem .Odporúčam návštevu psychológa myslím ,ž etým nič nepokazíte .Zaujímal by ma však Váš vek a sociálne zaradenie v spoločnosti resp zamestnanie a pod .
Andronika
24. 2. 2011 22:38:49
Mám 29 r. a nepracujem, mám s tým problém zamestnať sa, nikdy neprejdem cez pohovor, veľmi na mne vidno, že sa bojím ľudí, celá sa trasiem, takže dosiaľ nebol záujem, aby ma niekto prijal. V podstate nikam nechodím, najlepšie sa cítim doma, vyhýbam sa spoločnosti. Chcela by som si s niekým rozumieť po duševnej stránke, nájsť spriaznenú dušu a byť tak šťastná, telesný kontakt z toho vylučujem. Už som si čosi prečítala o asexualite, spadala som pod typ A - ukájala som sa s chuťou, pričom na vzrušenie som si stačila sama, nemyslela som pritom nikdy ani na muža, či inú ženu, vždy len na seba a to mi stačilo. No už ma nebaví ani to, nemám už ani túto potrebu.

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy