
Moja žiarlivost a strach?
Dobrý deň,
mam 20, som s priatelom 3 roky. Milujeme sa, Zijeme spolu tak okolo roka, prezil somnou najtazsie obdobia, Rozmyslame o detoch, Je idealny partner, Robi vsetko pre to aby mi bolo dobre, tak isto ja pre neho. Vsetko by bolo idealne keby nebolo mojej ziarlivosti. Zacinam ju pocitovat asi tak rok ale stupnuje sa to. Bojujem s tym, mala som fazy konrolovania(prezeranie mobilu), ale prislo mi to nenormalne. Hlavne ked som nato nemala opodstatneny dovod. Tak som s tym prestala(ani neviem ako ale bolo to tazke), dufam ze natrvalo.
Hlavnym dovodom z coho to asi vychadza je byvaly vztah mojho partnera, ktory trval 10 rokov. Dôvodom jeho rozchodu bola nie jeho nevera ale nevera jeho byvalej. Dali sme sa dokopy asi tak 3 mesiace po jeho rozchode. Zo zaciatku mi nevadilo ze sa s nou stretava, vsak prezili spolu dlhy cas a mali si urcite co povedat.
Nas prvy rok vztahu bol plny pauz, rozchodov. Samozrejme z jeho strany. Presne 4 krat sme sa rozisli a potom zase dali dokopy. Ale nechavala som mu cas, bol sklamany, zmeteny z predosleho vztahu.
Cely ten cas nebol so ziadnou inou. Neskor ho to preslo a nastastie sa vratil ku mne. Od vtedy mame vyrovnany vztah s uzasnou buducnostou. Len u mna nastal problem s jeho ex. Nepochopitelne mi zacala vadit asi po roku vztahu, pred tym som s nou problem nemala. A tak partner pre mna spravil velky ustupok. Prestal sa s nou stretavat, volat jej, pisat si s nou. Prerusil s nou akykolvek kontakt. No mne to nepomohlo(mozno nestacilo?).Priklad:
Hociaka zhoda nahod ze povie jej meno nahodou sa ukaze niekde jej fotka, hned sa urazim. To je len jeden z prikladov. Neviem pocuvat o jeho minulosti, nemoze o tom rozpravat lebo ja pocitim ziarlivost, smutok, hnev a akonahle pocujem jej menopride ta urazlivost. Neviem si s tym poradit, potrebna je asi odborna pomoc? Priatel povedal ze mi s tym pomoze. Hlavne ked to vyriesime. Ja neviem este co by mal spravit aby to MNA preslo.
V prvom rade chcem aby sa citil byt konecne slobodny, pretoze takto by to urcite byt nemalo. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu a pomoc

je to opravdu tak, že první rok (plný pauz a rozchodů z jeho strany) Vám ona nevadila a poté, co se vrátil definitivně k Vám, Vám ona najednou nejde z hlavy? Může to mít svou logiku. Asi i já bych po těch všech rozchodech měla najednou problém věřit, že to myslí se mnou opravdu vážně.
Ale nic jiného Vám nezbývá. Nebojte. Měl dost času si všechno dobře promyslet a jestliže se takhle hezky snaží budovat váš vztah, vypadá to, že tomu můžete skutečně věřit. Vy teď máte v podstatě dvě volby: buď se nadále poddávat pocitům žárlivosti a tím partnera jen provokovat, aby se podobné "náhody" opakovaly častěji. Nebo denně pracovat na atmosféře plné důvěry a pohody, a tím přítele motivovat, aby Vám dal ze sebe to nejlepší.
Jak píšete: Přítel Vám s tím nikdy nemůže pomoct úplně, i kdyby se třeba na hlavu stavěl. Tu změnu uděláte jedině Vy sama.