Strach z otca
Dobrý deň.
Potrebujem poradiť pretože netuším čo mám robiť, som zúfalá.Ide o to, že v máji minulého roku som skončila gymnázium a na jeseň som nastúpila na výšku, ktorú som ale prerušila, pretože som zistila, že tento odbor nie je pre mňa a odvtedy sa začali problémy nikdy to síce nebolo ružové, ale teraz je to už neúnosné.
Po ukončení štúdia som chvíľu pracovala ako brigádnička, ale od januára som bez práce.Som na úrade a hľadám si prácu som prihlásená na ráznych internetových portáloch mám tam viac možností a aj mi to vyhovuje keďže nemusím chodiť a pýtať sa, lenže to nevyhovuje môjmu otcovi od kedy som odišla zo školy ustavične ma uráža, nadáva mi ponižuje ma, nemám skoro žiadne sebavedomie nadáva mi, že som sprostá, že som štetka pretože chodím domov večer pretože som s priateľom, keďže doma sa zdržiavať nechcem, často na mňa čaká v tme, začne na mňa vrieskať, že čo si myslím, že nič nerobím, pritom si plním všetky domáce práce, chce mi zakázať aby som sa mohla vôbec okúpať, najesť, chce zakázať mojej matke aby mi kupovala základné hygienické potreby, najnovšie sa mi vyhráža, že keď vybuchne bude so mnou zle, chodím domov zo strachom čo ma čaká, často plačem, mám zlé sny,bojím sa chodiť po tme či na mňa niekde v tme nečaká, nie som schopná baviť sa s cudzími ľuďmi pretože mám pocit, že som iba obyčajná hlupaňa, keďže si to o mne myslia rodičia.
Dokonca ma chce donútiť ísť pracovať za pás,čo nechcem a nemôžem keďže nemôžem dlho stáť na nohách príde mi zle.Nikdy to u nás nebolo ružové, žiadne veľké prejavy lásky, dokonca keď som bola v prvom ročníku na strednej mi otec povedal,že už nie som jeho dcéra, že sa za mňa hanbí, len kvôli tomu, že som mala zlé známky, čo sa neskôr upravilo.Pre celou rodinou o mne tvrdí aká som hrozná a nevďačná,že doma v ničom nepomáham, pritom to tak vôbec nie je,že si nevážim čo mi dali, pritom sú to len samé hmotné veci, dáva mi za príklad moju krstnú mamu, jeho sestru, ktorá momentálne tiež nemá prácu, že je neschopná, a že kvôli nej nemôže zatepliť dom lebo nemajú dostatok peňazí (bývame spolu v jednom dome)zhadzuje ma pred všetkými a ja to už nezvládam, mám strach,počúvam či náhodou neprišiel a pri každom zvuku sa zľaknem, že už prišiel, trasiem sa, bojím sa ho.
Nikto ma nevypočuje, mama mi robí to isté, ale nie až v takej miere, vraví, že nechápe prečo som to spravila, pritom som spravila len to,aby som bola šťastná je.Obviňujú ma, že som hysterka, že preháňam a ja už ani sama neviem, že kde je vlastne pravda, raz po takom výstupe, som bola na tom tak zle, že som si ublížila porezala som sa na ruke, nechcela som sa zabiť, nespravila by som to, lebo mám priateľa, ktorý ma ľúbi a oni mi za to nestoja. Vôbec netuším čo mám robiť, na koho sa mám obrátiť a či sa s tým dá vôbec niečo urobiť, žijem v strachu a nemôžem odísť pretože nemám kam, priateľ zatiaľ vlastný byt nemá, keďže končí piaty ročník na strednej.
Prosím pomôžte mi.
PhDr.Burdova [Psycholog] Jste v bodě Vašeho života, kdy je třeba si zvážit, jak nejlépe dál. Studovala jste obor, který Vám neseděl. To je to, co Vám Vaše matka vyčítá - že jste studií zanechala? Jaký obor by Vám lépe vyhovoval? Je velmi užitečné udělat si vysokou a získat kvalifikaci pro obor, který by Vás opravdu bavil. Při studiu některých vysokých škol pak lze také zároveň pracovat. Je to náročnější, ale případně byste si mohla vydělat i na nějaký (třeba společný) podnájem.
Doma to máte opravdu těžké. Nepomýšlela jste, že byste někdy využila pomoci psychologa? Asi byste si nějakou takovou podporu teď zasloužila. Možná byste také společně našli způsob, jak byste mohla s otcem lépe vycházet, zejména se vyhýbat potenciálním střetům. Psychologická pomoc je tady opravdu namístě, vyhledejte ji.
Přeji Vám, ať vše postupně dobře zvládnete a ať se brzy před Vámi ukážou optimističtější horizonty.