Strach z hriechu

Dobrý deň,
tento problém už mám 13 rokov začalo sa to keď som sa vyspovedala a zistila som že som sa zle spovedala,začala som sa báť že pôjdem do pekla, tak som išla zase na spoveď a zase a stále som sa bála že som zle vyspovedaná, nemohla som jesť, spať, nič ma nebavilo, potom do toho prišiel diabol bála som sa že som mu v myšlienkách dala dušu to bola posledná kvapka začala som sa triasť, bať, nemala som zmysel života,chcela som zomrieť, rozmyšľala som aj nad samovraždou potom som išla na lieky ku psychiatričke najskôr mi nepomáhali, dala mi iné a iné až neskoršie mi trošku utlmovali myšlienky ale stále to tam bolo.
Postupne mi začala vysadzovať lieky nemám ich už 4 roky ale zase sa to začalo vo všetkom vidím hriech, vo všetkom, či ťapnem deťom po zadku,či som trošku pyšná, či vyhodím jedlo, či trošku buchnem modlitebnú knižku nechtiac,či mi plati spoveď, nechutí mi jesť,stále rozmýšľam nad hriechami aj minulými, prítomnými,srdce mam v krči, neteším sa na zajtrajší deň ale deti ma trošku zamestávajú tak trochu zabudnem.Treba mi lieky, mám ísť opäť ku doktorke.Vopred ďakujem

Komentáře uživatelů ...

7. 4. 2011 17:52:27

Chod k psychiatrovi, prestan mysliet na boha a na hriechy, pretoze nic take neexistuje, koncentruj sa na deti na realny svet ktory mozes chytit pohladit dotknut sa ho.

8. 4. 2011 0:54:40

somarina cirkevnych maniakov spociva v tom, ze to ma 13 rokov a uz mysli na smrt a na to kam po smrti pojde.. Je to klasicke vymyvanie mozgov zo strany cirkvy. Ma vobec neprekvapuje, ze tym padom kazdy cirkevnik je totalne prepnuty a uplne mimo reality. Delit svet na bielo alebo cierno (hriech nehriech) je totalna hovadina. Kazdy normalne zdravo sa vyvijajuci clovek vie sam posudit ci kona v ramci hranic alebo ich uz prekracuje. na to cirkev nepotrebujeme. Otazka toho ci po smrti pojdete do pekla alebo neba je na 13 rocnu predsa len trosku pritazou. Zivot mate pred sebou, nic vam nehrozi, treba zit len tak aby ste sa za svoj zivot nemuseli hanbit. Nic viac netreba a podobnymi filozofickými debatami sa netreba zaoberat Su to len kraviny zo strany najvacsej legalnej mafie na svete - cirkvy.

presto

8. 4. 2011 10:41:13

Nie ja nemám 13 rokov trvá to tak dlho, mám 29 rokov viem že to netreba deliť na hriech a nehriech ale v hlave sa mi to nedá vysvetliť, nie som fanatik do kostola chodím len na sviatky a v nedeľu ale teším sa ked tam idem,som rada s ním je tam taký pokoj ktorý by som chcela mať vo svojom vnútri ale nejde to.A život bez neho si neviem predstaviť to nie je život to je len žiť z jedného dňa na druhý a to nemá význam.S cirkvou to nemá nič spoločné aj kňaz mi povedal že to mám brať normálne zdravo ale ja to beriem až chorobne a neviem to zmeniť.

8. 4. 2011 19:29:29

tu je niekde casova diera do stredoveku? ale vazne, toto je na psychiatra, ved sa s tym neda viest normalny zivot, mate zrejme poruchu, nejaku obsesiu a ten boh je tam len ako zamienka.

9. 4. 2011 11:51:19

Pridávam sa k myšlienke, že je to druh choroby, viem Vás pochopiť, lebo myseľ a jeho ochorenie je veľmi nevyspytateľné a i u Vás si myslím , že je to určitý druh paranoidnej schizofrénie ,i keď sa Vám tieto dve slová zdajú pre vás neprijateľné. Vóbec s tým nemusí mať spoločné nič cirkev, ale sila myšlienky, ktorú si "vsugerujete" a ktorej sa nemžete zbaviť, nedokážete myslieť na nič iné, stále je tu myšlienka ktorá Vás prenasleduje pri všetkom, čo robíte. Dobre je, že si uvedomujete, že to nie je správne, veľa ľudí, ktorých trápia tieto choroby si to neuvedomujú a sú presvedčení o svojej pravde a nedajú si to vyvrátiť. Myslím, že by ste mali ešte navštíviť psychiatra, sú lieky, ktoré Vám určite pri dobrom výbere pomožu, už kvoli deťom, nespomínate manžela, alebo niekoho z rodiny, kto by Vám v tom pomohol, aby ste nebola na všetko sama,žiť neustále s myšlienkami ktoré Vás prenasledujú, sa určite nedá.

presto

10. 4. 2011 7:44:07

pomahajú mamina aj sestry, manželovi sa to bojím povedať lebo keď s tým začnem tak sa hneť rozčúli, ale v dobrom začína sa bať o odíde tak mu to radšej nevravím, aby sa o mňa nebal a myslel si že je všetko v poriadku, ale ak pôjdem na lieky tak mu to už budem musieť povedať.ďakujem za vyjadrenia pomohli mi lebo som nevedela či mám či nemám ísť na lieky váhala som ale presne kvoli detičkom by som to mala urobiť. Mám ich tri a mám ich strašne rada, ale je to ťažké lebo už raz som mala lieky a prvý mesiac som ani poriadne nevedela o sebe lebo som stale spala kôli liekom.

10. 4. 2011 15:15:48

No je to určite ťažké, aj verím tomu, že lieky hlavne v začiatku, kým si organizmus zvykne, majú taký účinok, aj keby boli dobre vybrané, možno po pravidelnom užívaní by sa to zlepšilo, ale taký účinok by ste museli predpokladať, že príde. Práve v tomto by mal byť pre Vás manžel oporou, aby Vám s tými deťmu pomohol, lebo tri deti je veľká záťaž pre Vás, to Vás obdivujem, lebo ste taká mladá. Manžel by mal zmeniť postoj, od neho závisí pre Vás veľká podpora, aj keď to nechce počuť, lebo keď o probléme nepočuje, myslí si, že ani nie je, ale spolu by ste to určite zvládli. Veľmi ťažko je uveeriť človeku, korý nezažil takýto problém, ako može byť ťažké žiť s nejakou myšlienkou, obviňovaním, ktorá neustále sa vracia a doháňa človeka až k myšlienkam na samovraždu, či už sa to týka cirkvi,alebo iného. Mame podobný problém s dcérou, ktorá je tak isto stará /mladá/ ako Vy, bol to iný druh panickej paranoi trpela veľa rokov a s ňou i my, pomáhal jej len pobyt v PL /najprv sme o tom nechceli ani počuť, potom to bolo jedine´východisko aby sa jej uľavilo/, problém bol v tom, že keď jej bolo lepšie, prestala užívať lieky a viezla sa v tom zasa. Teraz má malého synčeka, už kvˇoli nemu sa snaží pravidelne užívať lieky /nemá ich zasa tak veľa/ a tri roky v PL nebola. /predtým bola 6x. Je to normálne dievča, študovala vysokú školu, mala byť učiteľkou, ale choroba jej to znemožnila a teraz je na invalidnom dˇochodku, ale funguje normálne, ked užíva lieky. Partner to chápe, vie aká je, a ja za seba možem povedať, že psychické choroby sú omnoho horšie ako zlomená ruka, alebo žlčník. Želám Vám veľa sily a pochopenia okolia.

presto

10. 4. 2011 17:02:07

Som rada že má niekto chápe,manželovi som to už povedala (ale zistil to sám)potom som sa už musela priznať.Hneť ma poslal na lieky, kým sa mi stav nezhorší.Dúfam že mi manžel pomôže ale on je väčšinou v práci na týždňovkách tak budeme to musieť nejako zvládnuť ale svokra mi bola veľmi nápomocná prvý krát, teraz ešte nič nevie.V PL som ešte nebola dúfam že ani nepôjdem, dúfam že budú stačiť lieky ambulantne.Držím Vám palce s vašou dcérou nech sa jej to postupne bude lepšiť a nech je šťastná so synčekom a piateľom.Veľmi pekné Vám ďakujem dali ste mi najlepšiu odpoveď.

11. 4. 2011 13:56:49

Som rada, že som Vás trochu podporila, dufam, že to zvládnete iba s liekami a bude to dobré, navráti Vám to novú energiu. Želám Vám i deťom hodne zdravia a napíšte niekedy ako sa máte.

12. 4. 2011 7:45:57

presto prestan verit v boha, sama vidis ze je to blbost ktora ta len obmedzuje

7. 8. 2011 13:38:15

je vela veci ktorich sa nemozeme dotknut..a jestvuju preco nie BOH.

9. 8. 2011 20:18:48

Zdravím, som veriaci a mal som podobný problém ako Vy. Bol som prehnane úzkostlivý a tiež som vo všetkom videl hriech. Liečbe ma však prinútila ťažká depresia, do ktorej som sa dostal po traumatizujúcom zážitku. Tiež Vám odporúčam vyhľadať odbornú pomoc. Mne lieky a psychoterapia veľmi pomáhajú, preto Vás povzbudzujem, aby ste sa ich nebáli. Tiež Vám odporúčam, aby ste si našla stáleho spovedníka. Viem taktiež, že úzkostlivým povahám pomáha ak im na istú dobu zakážu spovedať sa. Držím Vám palce

Admin [Administrátor]

6. 9. 2016 8:29:16

Téma uzavřena !!!