Problematický vzťah
Dobrý deň,
chcem Vás poprosiť o radu. Po cca 3 mesačnom vzťahu som dotyčnú slečnu nasťahoval k sebe. Bývali sme spolu asi 10 mesiacov a včera sme sa rozišli. Priateľka študovala na VŠ, takže ja som platil byt, auto, jedlo, internet atď. Vedel som do čoho idem a plne som to akceptoval. Rozumeli sme si aj po stránke sexu a prišla mi byť taká srdečná, dobrá. Postupom času sa však veľa zmenilo.
Sex sme mali tak 3 až 4 x za mesiac priateľka takmer vôbec nevarila, ked sa varilo, tak som varil ja, moc neupratovala, prala a žehlila, to bolo v poriadku. Chcel som s ňou normálne fungovať. Je pravdou, že som veľmi prudký a často som na ňu dosť vyletel čo určite nebolo správne. Veľkým problémom bolo, že sme nemali žiadne spoločné záľuby, nič čo by nás nejakým spôsobom spájalo. Takmer nikde nechcela chodiť, len sedieť doma a pozerať TV, aj keď vonku bolo pekne. Nakoniec som z takéhoto spôsobu života pribral viac ako 10 kíl. Hnevalo ma, keď len chodievala s kamarátkami po meste a nemala žiadne iné záľuby, aj keď som s ňou x krát chcel ísť von, niekde na výlet, prejsť sa, na pizzu a podobne. Pár krát išla, ale bolo to vyslovene vymodlené. Ja chodím často na ryby a pochopiteľne, tam chodiť nechcela.
Nemá totiž žiadne záujmy - myslím zmysluplné (nie chodenie po meste a kupovanie topánok). Ja som sa snažil na ryby chodiť tak, aby sme boli spolu, teda keď bola na brigáde, alebo keď chcela ísť do mesta. Ja si myslím, že nie som zlý človek. Nepijem, snažil som sa s ňou tráviť toľko času koľko sa dalo, nikdy som jej nebol neverný, auto som jej požičal kedy chcela. je pravda, že niekedy keď povedala, že príde za hodinu a prišla za 3,5 tak som na ňu aj nakričal. Vravím aj ja som urobil chyby, v jedinom záujme, ktorý mala (chodenie po meste s kamarátkou a kupovanie topánok a kabeliek, ktorých bola plná skriňa) som ju nepodporoval. Strašne som chcel, aby sme mali nejaký spoločný záujem - bicykel, behanie, fitko, ale nedalo sa.
Tiež nemala v láske mojich rodičov a to ma veľmi trápilo, pretože oni ju mali strašne radi. Pozvali nás do Krakowa, do Budapešti a ja som ju musel doslova prosiť aby tam každé 2 týždne na chvílku išla. Ked som jej dohováral, prečo tam tak nerada chodí, že ja idem v pohode k jej mame a som tam aj 5 – 6 hodín a nemám problém, tak mi odpovedala, že tam nemusím chodiť keď nechcem. Nič viac. Rozišli sme sa kvôli blbosti. Vyletela na mňa kvoli tomu, že som zobral to, čo som uvaril rodičom, pritom som jej nechal 2 porcie doma, pohádali sme sa a už sa to vo mne nakopilo. Povedal som jej nech si zbalí veci, že ju odveziem domov a tak sa aj stalo. Aj ja si musím priznať svoje chyby. Som prudký, chcem chodiť na ryby, kde priateľka chodiť nechce, nadával som jej keď chodila stále len do mesta kupovať oblečenie. Myslel som to v dobrom . Dopadlo to inak.
Ona sa chce ku mne teraz stále vrátiť a hovorí že sa zmení. Je samozrejmé, že moje city k nej ešte úplne nevyhasli, ale nie som si celkom istý, či sa človek dlhodobo zmení a navyše, ani nechcem, je mi aj blbé niekoho meniť, keď viem, že je iný a chce viesť život inak ako ja. Myslíte si, že má zmysel ešte riešiť takýto vzťah. Naozaj som sa snažil popísať realitu. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]