Neviem ako ďalej, problém vo vzťahu!
Dobrý deň,
mám 20 rokov a problém s priateľom. Sme spolu rok a pol. Som typ človeka, ktorý je dosť nedôverčivý a velký perfekcionista, všetko musí byť vyriešené a v úplnom poriadku, čo môj priateľ nenávidí, keď chcem všetko riešiť. Nedokážem mu veriť, že ma naozaj miluje a že mu na mne záleží. Sme dosť odlišné povahy pre mňa je láska a vzťah na prvom mieste, no on sa venuje aktívne futbalu, a nikdy sa ho nevzdá, futbal a práca sú na prvom mieste až potom som ja. On je sám o sebe dosť ťažká povaha, keď má problém je najradšej sám a ja by som ho zase najradšej riešila.
Nedokáže mi ani poriadne vyznať lásku, vraj mu to nikdy nešlo, cítim sa pri ňom ako nedocenená, že si ma vôbec neváži a to ma privádza do stavov úzkosti. Posledného polroka sa skoro stále hádame, ja mu vyčítam úplne všetko ( som si toho vedomá) vyčítam mu úplné banality, ktoré jeho privádzajú do šialenstva, a vtedy je na mňa neskutočne zlý hovorí mi hrozné veci( ktoré vo mne opäť stupňujú pocit nedôvery), no ja to všetko robím len z neistoty, z toho že mu nedokážem veriť, že napríklad spravil všetko preto aby mohol byt so mnou ,neustále ho upodozrievam, že nechce byt so mnou a preto neprišiel, že sa dosť nesnažil, že mu nezáleží na tom, aby sme boli spolu, neviem čo to so mnou je.
Skoro stále plačem nedokážem byť šťastná, pretože jediné nad čím rozmýšľam je že on ma už tak nemiluje, že sa neteší keď sme spolu, že ho to už nebaví. Dostala som sa už naozaj do situácie z, ktorej sa neviem dostať a začínam sa báť že som chorá. Som na ňom príliš závislá stále myslím iba na neho a v hlave mi behajú iba samé zlé myšlienky, prečo mi už nezavolal, kde je, kašle úplne na mňa, vôbec na mňa nemyslí, stále mi niečo vadí na ňom stále sa mi zdá, že robí všetko zle a nič nie je pre mňa postačujúce.
Dostávam sa do strašných stavov úzkosti, niekedy plačem tak,že sa celá trasiem často krát ani neviem úplne presne prečo plačem som veľmi precitlivelá . Najhoršie je, že mi otvorene povedal, že už ma nemiluje ako kedysi. Jednoducho na začiatku by pre mňa spravil všetko, bol by so mnou každú minútu, no teraz je to už úplne normálne a čas so mnou si neváži. Viem ,že som to z veľkej časti zapríčinila ja, keďže sa stále hádame kvôli tomu, že mu všetko vyčítam. Milujem ho a chcem s ním zostať, no neviem či sa to po tomto všetkom dá ešte vrátiť späť ako to bolo na začiatku?
Či je ešte možné v ňom prebudiť tú lásku ktorú ku mne cítil pred tým. Bojím sa že už to nikdy nebude také ako pred tým. A hlavne už sa nevládzem takto trápiť, viem , že so mnou nie je niečo v poriadku už dlhšiu dobu, stále som nešťastná, podráždená, neviem sa dobre sústrediť, stále musím nad niečím rozmýšlať, akoby som to trápenie vyhladávala. Čo mám podla vás urobiť aby som ten vzťah dala do kopy, aby to bolo ako na začiatku a aby som bola konečne psychicky v pohode? Ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]