Matka mi nedopraje súkromie
Dobrý deň,
môj problem spočíva v nadmernej starostlivosti a bojazlivosti mojej matky o mna.Neustale ma kontroluje.Nikde ma nechce pustat, stale to odovodnuje len tym,ze sa o mna boji ze sa mi moze cokolvek stat a ak by sa mi nieco stalo tak ona by to neprezila.Ak ma aj niekedy pusti, tak sa dohodneme, ze do 9-tej budem doma,vzdy jej poviem kde idem a skym idem,no akonahle je uz pol 8 tak mi vyvolava ze kde som,kedy pridem a potom mi pravidelne vola cca kazdu pol hodinku.
Mne je to samozrejme neprijemne,lebo ked som v spolocnosti tak sa chcem trochu odreagovat. Nie som typ,ktory by bol nezodpovedny,neflakam sa,nepijem,v skole sa ucim dobre, len ma trapi ze postupne tym ze ma nikde nechce pustat mam pocit ze zacinam mat az fobiu zo spolocnosti. O 5 mesiacov budem mat 18 tak si myslim zeby ma mohla viac pustat von, ved jej nikde neklamem ani v case kedy pridem a ak sa mi to nahodou aj natiahne tak jej dam vzdy vediet.
Skusala som sa s nou o tom aj rozpravat, ale ona ma nepocuva, povie ze nabuduce ma uz pusti von, ale ked pride k tomu, aby ma niekde pustila zasa sa opakuju tie jej "frazy" ze ako sa o mna boji. Čo robit?
Tiez mi dost ide na nervy, ze sukromie nemam ani doma, stale chodi do mojej izby a pritom nic konkretne nechce, vzdy len povie, prisla som pozriet, ze co robis,nechce jest?Vobec mi ani neklope(to jej dost vycitam,tak po mensej vymene nazorov mi vzdy par dni pred vstupom zaklope,ale potom sa nato aj tak vykasle). Som uz velka a potrebujem sukromie, niekedy mam aj potrebu byt sama nikoho nevidiet a s nikym sa nerozpravat,ale ona stale chodi na tie "navstevy" a ja som z toho potom podrazdena.
Ked sa zamknem tak mi hned zacne vyklopkavat na dvere ze nech odomkenm, co ekd mi pride zle a odpadnem.Co robit?Ako jej vysvetlit ze potrebujem aj sukromie? Nemoze mat nejaku psychicku poruchu? Lebo ten strach sa mi zda naozaj az neprimerany. Ďakujem
Vaša mama má naozaj nadmerné obavy o Vás. Na jednej strane sa jej správanie aj dá chápať, pretože ste jej dcéra, ktorá dospieva a o pár mesiacov bude už právne dospelá. Avšak pokiaľ by to bolo len v tomto "prirodzenom" strachu, mal by rozhovor s ňou pomôcť. Niekedy rozhovor treba aj zopakovať a mame neustále pripomínať, že ste dospelá a potrebujete súkromie. Avšak trochu rozmýšľam nad tým, že naozaj môže ísť u Vašej mamy aj o úzkostnú poruchu. Neustále telefonovanie, uisťovanie, že ste v poriadku, môže toto všetko naznačovať. Všímajte si svoju mamu aj v iných oblastiach. Ako sa správa pri iných členoch rodiny? Ako zvláda chodiť do práce? Kontroľuje Vás aj keď ste v škole? Ak by ste zistili, že jej kontrola je častá a neprimeraná, upozornite ju na to, že to nie je normálne, že sa o Vás tak bojí a zájdite spoločne k psychiatrovi, ktorý by ju vyšetril. Aj Vašej mame musí totiž ten strach byť veľmi nepríjemný. Skúste sa s ňou porozprávať a povedzte jej, že aj Vy sa obávate o jej zdravie a chcete jej pomôcť.
Komentáře uživatelů ...
Tiez mi dost ide na nervy, ze sukromie nemam ani doma, stale chodi do mojej izby a pritom nic konkretne nechce, vzdy len povie, prisla som pozriet, ze co robis*opyta sa ma ci nechcem jest...
Nespomínate vobec otca, ani súrodencov, teda zrejme ste sami dve s mamou. Nie je aj to príčina, že sa tak správa, že má stále o vás strach, pretože ste jediná v jej živote?Mamy sú starostlivé, mladým luďom sa to zdá prehnané, ale každý sa do toho veku dostane, že tým svojim deťom lezie na nervy, čo samozrejme potom vyvolá podráždenú reakciu a vájomné nepochopenie a konflikty. Možno chce s vami nadviazať hlbší kontakt, alebo sa len porozprávať, keď prichádza do vašej izby, ale mladý človek v puberte to nechápe, zamknutá izba v nej vyvolá to, že si myslí že si niečo spravíte, veď prečo by ste sa zamykala pred mamou? Nechápe, že chcete to svoje súkromie. Je na vás veľmi naviazaná, skúste sa s ňou tak pol hodinku denne pozhovárať, trebárs v kuchyni, aby videla, že ju máte rada, nereagovať podráždene, ale s úsmevom, lebo z vášho príbehu vyzerá, že na ňu reagujete stále podráždene. Ona si hľadá cestu k vám, len nevie ako to povedať, možno sa cíti sama, preto vám pripadá ako stíhačka, skúste porozmýšľať, koho má okrem vás?
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]