24497 30. 4. 2011 20:43:23 - couz

Rozhovor, v detsve som bola zneužívaná

Dobrý deň.
Som rada, ze existuje tato poradna, pretoze ma teraz naozaj zaujima nazor odbornika. Bola som v detstve zneuzivana. Mam teraz kvôli tomu velmi neprijemné spomienky. Je to uz vela rokov dozadu. Chodim na psychoterapiu, beriem lieky. No mam pocit, ze som uz pripravena o tom hovorit. A tu narazam na problem. Je normalne psychoterapeutke rozpravat o konkretnych miestach, situaciach takpovediac dopodrobna? Je to vhodne? Resp. bezne? Zatial sme sa k tomu celemu dostali len velmi okrajovo, pretoze sa mi o tom tazko rozpravalo.

PhDr.Ondrejkova [Psycholog]

Áno, je to normálne. Je veľmi fajn, že máte takýto vzťah a takú dôveru k svojej terapeutke. Záleží od terapeuta a samozrejme aj od Vás, ale zväčša potom nasleduje aj prebranie emócií. Občas sa píšu listy tým, čo Vás zneužívali, samozrejme, že sa nikdy neodošlú. Vaša terapeutka na Vás nebude tlačiť a je naozaj na Vás čo všetko budete chcieť povedať. Ale ak sa pýtate na to, či je normálne s terapeutom preberať aj takto intímne veci, tak áno, je to normálne a je to aj v terapii nutné, aby ste sa dokázali v živote posunúť aj ďalej.

Komentáře uživatelů ...

natuska24

30. 4. 2011 21:39:54

neviem ,nie som odbornik ,ale podla mna by si uz mala o vsetkom hovorit otvorene ,je to psychoterapeutka -mala by o tom vediet ,lebo jedine tak ti uplne pomoze

1. 5. 2011 15:29:48

Nič nerobte na silu. Rozprávajte len to čo chcete. Aby ste si neprivodila ďalšiu traumu z neželaných vypovedaných informácií. Časom keď získate viac dôvery v liečebné postupy poviete viac. Ale zábrany máte i preto, že nie ste so všetkým vyrovnaná. Každé slovko "vysporiadania" je obrovským skokom k vrovnaniu sa s tým.

1. 5. 2011 17:28:43

No praveze ja by som o tom chcela hovorit. Nie je to nasilu. Terapeutke bezvyhradne doverujem. Len neviem, ci je to normalne rozpravat takto konkretne. Povedala mi, ze mam o tom rozpravat do takej miery, aby to pre mna nebolo neprijemne. No mne to uz vobec nevadi. Uz som v pohode. No, len som s tym vsetkym proste sama. Chcela by som niekomu povedat, ako to cele bolo, ako to prebiehalo, ako som sa vtedy citila, ale neviem, ci je to vhodne. Ci je to bezne, ci to tak jednoducho na psychoterapii chodi. Ci sa o tom v takychto pripadoch takto hovori alebo nie. Alebo to je proste o tom, ze si to mam vyriesit v sebe sama, tie konkretne situacie.

1. 5. 2011 23:04:59

Sebe sama ako píšete - to nevyriešite ( vy to musíte s niekym rozobrať), preto to celé riešite odbornou terapiou. Ak tá dôvera tu je, je to na najlepšej ceste. A rozprávajte tak ako vám bolo povedané, len potiaľ kým to nebude pre vás nepríjemné.