25124  23. 5. 2011 11:25:29 - gigi

Výchova jedináčika?

Dobrý deň!
Chcela by som sa poradiť o vychove jedináčika. S manzelom mame harmonicky vztah a jedno dieta- 8 rocneho chlapca. /DAlsie dieta neplanujeme/. Syn je sikovny, v skole nemam ziadne problemy, ani so studiom ani v kolektive. Posledne mesiace je velmi tvrdohlavy a neposlusny, vsetko mu musime aj 10x opakovat, kym to spravi - napr. odloz si veci, umy si zuby atd. Často aj zvysit hlas, lebo inak to nefunguje. Co je ale vacsi problem, je strasne nafixovani na dvoch svojich kamaratov.

Najradsej by s nimi stravil cele dni a ked mu nedovolime ist k nim na navstevu, tak je zurivy, rozplace sa, nahneva sa, miestami to je az taky hystericky plac - taketo veci nerobil ani ked bol mensi. On nemal ani obdobie vzdoru ked bol maly. Teraz mi jeho spravanie miestami pripomina pubertaka a miestami 3 rocneho dietata. Neviem ako mu vysvetlit, ze nemoze stale otravovat cudzich ludi, ze nemoze byt stale u nich, nevie to pochopit. Ak po niecom strasne tuzi a nedovolime mu to, tak akoby nedokazal spracovat to sklamanie, alebo to, ze mu nieco zakazeme. Pritom samozrejem ma vsetko - ako vacsina jedinacikov, ale zas nemyslim si, ze by bol prilis rozmaznany.

Len ta jeho vzodorovitost, placlivost mi neidu do hlavy. Snazime sa s manzelom byt trpezlivi, ale nie vzdy sa to dari - ale mame odskusane, ci ideme na neho pekne, alebo s krikom - efekt je rovnaky , neposluchne bez problémov alebo bez odvravania, vacsinou to konci aj tak s placom a krikom. Typická jeho reakcia je napr. ja mu poviem - za toto co si spravil budes mat zakazany pocitac na 2dni - on hned cez plac zacne opakovat "nie, nie". Som z toho zdeptana. Poradte mi prosím ako na neho
dakujem.
Nešťastná maminka gigi

PhDr.Burdova   PhDr.Burdova [Psycholog]
Zkuste přijmout to, že konflikt může skončit jakkoli, jeho pláčem, jeho křikem, i kdyby se válel po zemi a kopal, jako opravdu to tříleté dítě. Počítejte s tím předem a zkuste tak šetřit svoji energii..
Zdá se mi, že Váš syn zkouší Vaši "pevnost" - je to patrné také z toho, jak je pro Vás právě těžké ustát nátlak jeho emocí. Takovým testováním emoční pevnosti typicky bývají období vzdoru malých dětí. Píšete, že jste je nějak nepozorovaně prošli - no možná by to i mohlo mít souvislost, že toto téma nastupuje k nějakému dořešení se zpožděním. Pro Vás je důlěžité, aby věděl, že svojí neposlušností nebo výlevy ničeho extra nedosáhne. Že Vy je v pohodě a s klidem zvládnete (Vy chápete jeho potřeby a pocity, ale zároveň prostě máte své důvody). Což je v podstatě tak, když se na to zadíváte co nejupřímněji. Přeji, ať je náročné období brzy úspěšně za Vámi.

Komentáře uživatelů ...

24. 5. 2011 12:40:19
Zrejme ste mali doteraz poslušné dieťa, ktoré sa vždy chovalo tak, ako ste chceli a ako ste si mysleli, že je správne. Mal všetko, robil čo ste chceli, akurát nemal k sebe spriaznenú dušu, pretože nemal súrodencov a zrejme mu veľmi chýba nejaký rovesník, keď sa tak na ne nafixoval a to vás prekvapilo, že chce niečo čo vy nie. My máme trojročného vnuka a ten neposlúchne nič, ani po dobrom ani zlom a "vychovávame" ho celý deň, keďže je hyperaktívny vo všetkých smeroch.Možno aj ten zákaz počítača na 2 dni je pre neho prísny trest, skutočne si ho zaslúžil? Nie ste na neho priveľmi prísni?Ak jeho návštevy nevadia kamarátovým rodičom, tak by ste sa mohli dohodnúť, že trebárs denne tam zájde, alebo čo keby si zavolal kamarátov domov? S tým by ste nesúhlasili? Alebo si ich z nejakého dovodu nemože zavolať? To by už aj mňa naštvalo, keby som bola v jeho koži.
24. 5. 2011 21:45:02
neřešte to ! budte ráda že nechodí hulit a fetoval ale za kamarádama a na počítač:) pak začnou holky :)) prostě ho nechte dokud nefetuje a nehulí .. svoboda
gigi
27. 5. 2011 14:15:46
Dakujem za reakciu pani psychologicky, ako aj za reakciu rodicov a starych rodicov. Samozrejme, ze aj on si moze pozvat kamaratov k nam, aj sa to deje dost casto. Len neviem, ci je spravne, aby fakt cele dni boli spolu, ale asi som fakt prilis prisna a deti sa potrebuju v tomto veku viac stretavat medzi sebou. Byvame na dedine, nedaleko od mesta, prestahovali sme sa tam kvoli nemu , aby mal pekne detstvo - a mozno mi s manzelom mu to kazime.... No, ale musime ho este naucit, ze ked ma byt doma vecer o 19,30 hod, tak aspon do tej 20,00 hod. dosiel. Dakujem za rady, dufam, ze sa nam bude darit
PhDr.Burdova [Psycholog]
2. 6. 2011 11:19:02
Já nevím. Podle mého názoru by např. dohodu na čase dítě mělo respektovat. Je to základ tomu, aby pak i v dospělosti bylo zodpovědné a dochvilné. Prostě když se řekne v 19,30, tak platí v 19,30.

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy