Strach z chorob aj priznaky
Dobry den, mam 23 rokov a uz naozaj nevladzem. Neustale myslim na to, ze mam nejaku chorobu. Teraz aktualne sa fakt bojim, ze mam rakovinu pluc. Mam stale nutkanie na kasel, ale uz po pravde naozaj neviem, ci je skutocne, alebo si to len psychicky evokujem. Ono je to tak, ze ja sa nejakej choroby bojim a skutocne pocitujem aj priznaky. Viem, ze to prehanam, ale potom si poviem, ze ak ju naozaj mam, tak to nesmiem podcenit. Neustale si o vsetkom citam na internete. Mavam aj zachvaty silneho nepokoja, uzkosti, toci sa mi hlava a podobne. Prosim Vas poradte mi, co mam robit, lebo toto je neuveritelne. Moj priatel uz ma toho tiez plne zuby a ja tiez. Musim to nejak vyriesit, lebo v takomto neustalom strachu zit nemozem.
Samozřejmě, do určité míry je důležité příznaky nemocí nepodcenit a včas se nechat vyšetřit. Vědět, že jste zdráva, je důležitý předpoklad toho, abyste byla v klidu. Proto využívejte preventivních prohlídek u lékaře (1x za 2 roky), gynekologa (1x za rok), u zubaře (1x za půl roku). Kontrola Vašeho zdraví se tak opravdu dobře zastřeší.
Předpokládám, že návaly úzkosti, nepokoje a závratí, budete konzultovat s Vašim obvodním lékařem, možná Vás doporučí ke konzultaci s psychiatrem. Bude se asi jednat o náběh na stavy úzkosti, konzultace s odborníkem se tedy určitě nebojte, výsledkem by možná mohla být nějaká dočasná malá medikace nebo psychoterapie.
Pokud máte pocit, že by Vám preventivní prohlídky nestačily, a máte s Vaším lékařem dobrý kontakt, zkuste se s ním dohodnout na nějaké formě častějších pravidelných návštěv. Pravidelně Vás krátce prohlédne, poslechne a pomůže udržet v jistotě, že jste zdráva.
Komentáře uživatelů ...
to co si tu napisala povedz svojej obvodnej doktorke, potrebujes klud, ziadny stres hlavne pozitivne mysliet viem je to tazke, aj ja mam obcas taky stav myslim ale na pekne veci
Naozaj je to tazke a dakujem za podporu, ja by som aj prijala klud, len aktualne mam pred statnicami a musim sa ucit. Vies si asi predstavit, ako sa mi uci, ked stale myslim len na to, ze som smrtelne chora a tak... :(
ja som mal tiez statnice :), momentalne som 4tak, tiez mam problemy, potia sa mi strasne dlane a neviem co s tym...urcite si neni chora, ale ako vravim skus ist za obvodnym lekarom svojim a povedz mu to iste co si napisala tu nemusis sa hanbit vobec
Katka mala som toto iste, stale som len pozorovala, ake mam priznaky, hned ako som daco objavila mala som pomaly hystericky zachvat, hladala vselikde coho je to priznak. spojene so stresom zo skoly som si nakoniec skutocne uhnala jedno otrasne sa tiahnuce ochorenie, ktore trvalo vyse roka nez preslo a nasledky mam doteraz-hlavne psychicke. ibaze mi to vela dalo v tom zmysle, ze som pochopila, ze zivot sa musi zit a nie przivat neustalym strachom. priklad je pacient s rakovinou- predstav si, ze mu zistia rakovinu, podstupi liecbu a ona ustupi, ale do konca zivota musi zit s tym, ze sa necakane vrati. ak on moze zit s tymito pocitmi, tak ty mozes zit tiez navyse ak si uplne zdrava. mam za to, ze cela tato hypochondria sa chyta ludi, ktori este nemali realny problem-tym ta nechcem urazat, je to len moja skusenost. takze asi by bolo vhodne zajst aj k psychologovi, ak to nevies sama zvladnut, podakuje sa ti aj tvoje okolie, lebo je to silne otravne- ako hovorim poznam to =).samozrejme zdravie nezanedbavaj, ak nieco skutcne mas treba to riesit, ale klucom je rozoznat co za pozornost stoji a co nie.lebo takto nebudes nikdy zit plnohdnotny zivot.
:) je super vediet apon to, ze v tom naozaj nie som sama a ze sa s tym da nieco robit. Musim zajst za psychologom, len by som rada vedela aky je postup. Vies co, prave ja si myslim, ze tato hypochondria u mna narastla posobenim stresu. Otec bol alkoholik a nebolo to vzdy lahke. A v poslednej dobe to bolo naozaj neznesitelne, stara mama dostala rakovinu, obaja priatelovi stary otcovia zomreli v priebehu mesiaca a este mi zdochol aj pes. Proste to nejak nezvladam. Stale vidim vsetko len negativne a v prvom rade svoje zdravie.
Nahromadený stres vo vás vyvolal stavy úzkosti, že ste chorá. Ja som prežila tiež podobný stav, nahovorila som si podľa príznakov že mám určitú chorobu, všetko mi zodpovedalo tomu, trápila som sa po nociach, nikomu som nič nepovedala. Samozrejme bolo to len namýšľanie a keď som sa rozhodla ísť k lekárovi, bola to banalita a ja som si oddýchla.