Malé sebavedomie
Dobrý deň,
prosím Vás, poraďte mi, ako môžem začať mať rada samu seba. Od malička som mala ťažké detstvo, ako aj moja sestra, mama nás bila, najčastejšie za známky, je učiteľka, hovorila nám, že nie sme na nič dobré, že sme neschopné a pod. Keď som sa odsťahovala, bolo to lepšie,máme s mamou lepší vzťah, ale teraz mi nevyšlo manželstvo, budem sa rozvádzať, tak to na mňa ešte viac doľahlo. Myslím veľmi pesimisticky, nedokážem mať zo seba radosť a cítim sa menejcennou a vinnou za rozpad nášho vzťahu. Manžela som totižto podviedla, keďže po roku a pol našej krízi nechcel nič riešiť, tak sa to stalo.
Nebolo to cielené, ale stalo sa. Odvtedy mám veľký pocit viny za krach nášho vzťahu napriek tomu, že môj manžel naše problémy so mnou nebol ochotný riešiť ten rok a pol, keď som neustále sa s ním snažila hovoriť o problémoch, dostať ho do manžels. poradne, tak nechcel. A teraz to všetko na mňa tak doľahlo, že si nedokážem vážiť samu seba, všetko vidím pesimisticky a skepticky a nedokážem žiť normálne. Stále mám v sebe výčitky zo skrachovaného manželstva. Prosím, poraďte, neviem, čo s tým môžem urobiť. Poraďte prípadne knihu alebo činnosť, ktorá by mi mohla nadobudnúť stratenú sebadôveru a aby som si začala vážiť sama seba. Ďakujem.
Rozpad manželství patří na žebříčku nejvíce stresujících životních událostí na přední místa. Je to těžká životní rána a snadno se může stát spouštěčem depresivních pocitů a neracionálních pocitů viny. Váš manžel rok a půl ignoroval nejen trvající krizi.. Ale také Vaše volání po diskusi a řešení, nakonec také alespoň po návštěvě manželské poradny. Situace vyústila zákonitě: vztah dospěl do bodu, ze kterého už není návratu do původních kolejí.
Přestože si sama za sebe nemáte co vyčítat, pocity viny na Vás dorážet můžou, je to normální v situaci takového zklamání. Poradila bych Vám obrátit se klidně i na odbornou pomoc, psychologa nebo psychoterapeuta, ať těžkým obdobím projdete snáz. Držte se.
Komentáře uživatelů ...
ja nemám vek ani právo niekomu radiť. no skúste niečo... každý den venujte samej sebe 15 minút. upravte sa tak aby ste si povedali že ste spokojná. postavte sa pred zrkadlo a myslite na pár skutočných vecí... na to aký je každý človek dôležitý, výnimočný, ako sa každý den niekto pomýli v zásadných životných rozhodnutiach, koľko chýb spravíme kým sa poučíme, myslite na veci ktoré sa dajú označiť za chyby ale teraz sa práve tieto životné prešľapy rozoberajú ako vtipné historky pri posedení s priateľmi. Myslite aspon minútku optimisticky a prestaňte na seba hádzať vinu za svoje detstvo a rozpadnuté manželstvo. Každý žije tak ako vie, každý sa má právo pomýliť a nie raz! každý máva pochybnosti, zlé obdobia, výčitky za veci viac alebo menej podstatné. Ako sa hovorí: Smej sa a svet sa bude smiať s tebou, plač a svet sa bude smiať ešte viac! Je to pravda.... každý by sa tomu rád vyhol ale nie každý nato má odvahu a silu. Myslím že správa ktorú ste napísali by mohla byť bodkou za zbytočným trápením nad vecami nezmeniteľnými. Detstvo bolo, manželstvo rovnako...život ale nekončí. Život je podľa mna ako obrovská kniha s tisíckami stránok. Nedá sa aby sme si pamatali všetko. Podčiarknite si v tejto knihe iba veci ktoré si chcete zapamatať, sústredte svoju pamäť na pekné spomienky a ak sú veci ktorých sa skutočne zbaviť neviete tak dakujete či už Bohu alebo osudu, životu ...jednoducho ďakujete že sa vám to stalo a že si máte z čoho vziať ponaučenie.
Život je skutočne krátky na to aby sme ho oplakávali ešte kým sme tu... A každý koniec,znamená nový začiatok!!! Zn: overené, odžité, potvrdené :)
PhDr.Burdova [Psycholog]