Strach od detstva
Dobrý deň,
chcela by som sa konečne niekomu vyrozprávať, lebo mám taký jeden problém, vlastne ani neviem, či je to problém, ide o to, že som nemala pekné detstvo, môj otec bol alkoholik, ktorý bil moju mamku, mala som iba 3 roky a aj keď by niekto povedal,že nie je možné si to zapamätať, bohužiaľ, Ja si to pamätám a neviem na to zabudnúť. Neskôr sa moji rodičia rozišli a ja som lipla na mamke neskutočne veľmi, lebo som mala iba ju a sestru. No moja mamka si našla priateľa a párkrát v noci som sa zobudila na to, že sme samé doma.
Neskôr,keď som vyrástla, tak mamka odišla do zahraničia a mňa zo sestrou nechala doma, nie preto, že by sa o nás nezaujímala, ale nemali sme dostatok finančných prostriedkov na to, aby nás dve puberťáčky uživila. Neskôr aj moja sestra odišla bývať ku priateľovi a ja som ostala sama, od vtedy mám strach byť sama, stále mám pocit, že ma všetci opúšťajú, cítim neprekonateľnú samotu.
Teraz mám 20 rokov, ale tá prázdna diera ktorú mám v sebe od malička sa nechce zaceliť a spôsobuje mi to dosť problémov aj vo vzťahu s mojím priateľom. nedokážem ho rešpektovať a neustále mám pocit samoty, aj keď je pri mne, mám pocit, že ma nevie pochopiť a vypočuť. Preto sa uzatváram do seba a niekedy mám pocit, že to všetko zlé,čo sa mi stalo má dôsledok na to,že ja sama ubližujem iným. Prosím poraďte mi, lebo mám pocit, že som čím ďalej tým viac stratená. Ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]