
Depresia v 19. rokoch
Dobrý deň.
Mám 19 rokov. Neviem, kde začať. Všetko sa to začalo pred dvomi rokmi po smrti príbuzného. Vtedy som si to ani neuvedomoval, no teraz, keď mi je ako tak OK, sa na to všetko pozerám inak. Vtedy to bolo naozaj ťažké obdobie, aké si už zažil asi každý. Lenže, po tejto udalosti sa toho vo mne veľmi zmenilo. Už nie som tým, kým som dovtedy bol. Vždy usmiatym a dobrosrdečným mladým chalanom. Tým už dávno nie som.
Odvtedy som veľmi podráždený, stále nervózny, vybuchnem aj za úplnú malichernosť. Cítim sa unavený, slabý. Nič sa mi nechce, všetky povinnosti odkladám na neskôr. Často sa mi stáva, že keď som kamošmi vonku, v jednej chvíli je všetko OK, bavím sa, smejem sa a som v pohode, no vzápätí na to, akoby uťalo, ale všetko sa zmení. Začnem byť podráždený, s nikým sa nechcem baviť a chcem odísť, ale čo je najhoršie, už si neviem vážiť samého seba. Každý mi hovorí, že sa podceňujem. Ja to však cítim tak, že som nula, keď sa pozriem do zrkadla, sám sebe sa hnusím. Priznám sa, že keď mi bolo veľmi zle, myslel som párkrát aj na samovraždu. No nikdy som sa k tomu neodhodlal.
Veľmi ma však mrzí, že ubližujem ľuďom navôkol, pretože keď príde na mňa ten stav, že nechcem nikoho vidieť a uzavriem sa do seba, každému len nadávam a som strašne odporný. Viem, že som zlý človek, ale neviem si s tým absolútne poradiť. Je to silnejšie ako ja sám. Poraďte, ako sa z tejto fázy dostať? Za psychiatrom, či psychológom nechcem ísť. Je to stále ako na hojdačke. Po plačlivom a smutnom období však prídu aj dni, kedy sa od smiechu idem popukať.
Bavím sa, na každého som milý a dokonca všetko ide, tak ako má. Som usmiaty, neviem obsedieť, stále by som len niečo robil a všetky povinnosti zvládam. Po týchto veselých dňoch však vždy prídu tie hnusné, smutné a uplakané dni. Najhoršie na tom je, že si svoj problém uvedomujem. Uvedomujem si, že nie som v poriadku a že by som to mal riešiť. Lenže vždy sa nájde niekto, kto je na tom horšie. Prosím poraďte, ako výjsť z tohto bludného kruhu. Vopred ďakujem za každú radu.
