Mám 20rokov sme spolu vyše 3rokov.
V našom vztahu bolo často vela problémov pretože aj ked nechcene veľakrát mi ublížil, preto som ho aj pár krát nechala no vždy s tým že som chcela aby sa poučil a aby sme šli splu dalej čo sa aj podarilo. Napriek tomu som sa vždy cez tieto útrapy s nim preniesla práve vdaka tomu ako som ho vždy velmi milovala. Asi pred pol rokom nastal zlomový okamih ked znova spravil blbost a ja som si povedala dost. Rozišli sme sa no stale sme sa stretavali a bolo to take ako ked sme spolu chodili len oficialne sme spolu neboli. Vtedy som si sama začala do hlavy huckat veci smerujuce k tomu aby som ho prestala milovat pretože vedela som že ten kto nemiluje tak mu až tak velmi neubližia zle počiny svojej polovičky ako tomu kto miluje z celeho srda. Po čase som prišla na to že je to blbosť.
Velmi som ho milovala a on mna tatktiež a nech bolo ako bolo je to človek a vztah za ktory sa oplati bojovat dokonaly vztah predsa neexistuje. V tom obdobi som si važnejšie pripustila možnost že by sme neboli spolu čo pred tym mi to ani len nenapadlo a od vtedy sa to začalo a čim dalej tym je to horšie. Prepadavaju ma pocity uzkosti, zúfalstva viny dokonca miestami až panika a to všetko zo samej seba pretože mam strach že ho už nemilujem takuto možnosť si nechcem ani len pripustiť. Chvylami ked sme spolu je mi s nim super smejeme sa bavime sa sama od seba si ho pritulim pobozkam spontanne mu poviem že ho milujem zavolam mu hocikedy len tak pretože tužim počut jeho hlas. Inokedy a to hlavne ked som bez neho sama doma ma prepadavaju tieto zle pocity ked sa pozriem do vlastneho vnutra je tam prazno ked si nanho spomeniem a pytam sa sa sama seba či ho milujem neviem odpovedat necitim to tak silno ak vôbec ako kedysi dokonca niekedy aj ked som pri nom netaha ma to k nemu až tak silno ako vtedy. Mam v tom hrozni zmatok niči ma to.
Viem že po určitom čase zalubenost prejde ale aspon nejaky cit na zaklade ktoreho je človek s tym druhy štastny a je si isty že ho lubi tam musi byt nie? Tieto pocity sa mi vedia zmenit behom hodiny ale aj tak prevladaju tie pocity prazdna a žialu pretože sa desim toho že v sebe neviem najst tu lasku tu istotu ktora mi kedysi davala silu prekonat všetky prekažky a aj ked sme spolu netešim sa z toho až tak velmi ako kedysi. Čo sa stalo? Ked som nad tým rozmýšlala prišla som na viacero možných príčin. Môže to byt tým že sa stretávame celkom často a často unho aj prespávam chodíme síce spolu aj von na prechádzky aj s kamošmi no vačšinou je to o tom istom čiže možno to spôsobil stereotyp ktory vo mne vyvolal z toho celeho negatívne pocity ktoré sa preniesli už aj na samotné vnímanie mojej lásky k nemu?
Točíte se v intenzivním kolotoči vášní, rozchodů a návratů, kdy cítíte, že nedokážete být šťstná ani s ním, ale bez něj už vůbec ne. Cítíte se pak velmi smutná a prázdná. Správně říkáte, že každý vztah se po čase promění v stabilní svazek. U Vás se pravděpodobně proces takového vývoje prohloubil do krize. Je to úkol, který musíte zvládnout, i oba dva, ale hlavně myslím, že i Vy sama. Zkontaktuje psychoterapeuta a pusťte se do toho klidně s ním, protože záležitosti citů, jejich stálosti a jejich naplnění, to jsou náročná témata, aby se člověk s nimi pasoval sám. Tak ať je brzy lépe!
Komentáře uživatelů ...
Alebo to môže byť mojím dlhodobím užívaním HAK ktorá ovplyvnila moje nálady a vnímanie oklia (už som ju vysadila)? Alebo po tom koľkokrát mi ublížil a po tom čo som vytriezvela a uvedomila si zle veci na nom pred ktorymi som pred tym zakrývala oči sa moja laska k nemu zmenšila a ten rozdiel aj ked tam stale laska je ale nie taka silna aka bola...to ma straši? Alebo tym ze v tom obdobi som mala aj vela stresov v skole zacali mi vazne zdravotne problemi a maja rodina mi zo zivota robi peklo a preto sa tieto zle vplyvy okolia preniesli aj na moje city k nemu? Alebo ma to k nemu taha už len zo zvyku?Ja tomu fakt nerozumiem neviem ci ho uz nemilujem alebo ho milujem menej alebo ci ho sice milujem ale moju lasku k nemu zatienili ine negativne pocity ineho povodu alebo sa nad tym len zbytočne priliš zamyšlam? Jedno viem vsak isto chcem ho milovat tak ako predtym chcem byt s nim štastna chcem citit tu lasku chcem aby naš vzťah fungoval dalej. Toto moje súčasne citové rozpoloženie ma veľmi trápi o to viac že sme na seba veľmi naviazaní veľmi som si zvykla aj na jeho rodinu ktorá je mi bližšia než moja vlastná máme vela spoočných priateľov a veľmi si rozumieme aj ako ľudia sme si zároven aj najlepšími kamarátmi preto si nechcem ani len pripustit že by som ho nemilovala a cele to pokazila zvlašt po tom čo sa po všetkych svojich prušvyhoch začal správať konečne tak ako má. Nemyslim si že ak by som ho už nemilovala tak by ma to až tak velmi trapilo. Je to problém ktorý sa nevyrieši jedením utlmujúcich tabletiek preto vás veľmi prosím o pomoc. Vopred veľmi pekne dakujem za každú dobrú radu. Alena
Chcem byt len a jedine s nim s nikym inym si neviem a ani nechcem predstavit vztah.
Ja mam presne tieto iste pocity.. Je to tazke, tak isto mu stale vsetko odpustam. Neviem ake zle veci spravil on vam.. Ale ja mu odpustim uplne vsetko, presne preto lebo dufam ze nas vztah ma buducnost, verim ze sa zmeni a pouci a viac krat to nespravi.. Ale mam pocit ze je to uplne marne.. A tak isto som zacal pocitovat to co vy a tiez neviem preco to prislo. Niekedy som si aj po tomto vsetkom bola 100%tne ista ze ho milujem a vsetko bude fajn.. Ale teraz, aj ked viem ze nechcem byt s nikyminym a s nikym inym si neviem a ani nechcem predstavit vztah zacinam citit odpor a "alergiu"...strasne ma to mrzi :( ..
V mojom pripade to bolo o tom ze sme sa dohodli na urcitych pravidlach a on ich opakovane porusoval nebolo to nic ako nevera skor veci typu dnes ostavam doma a siel sa opyt s kamosmi... a prave teraz v tomto obdobi ked uz konecne dozrel a sprava sa ako ma tak na mna dolahli tieto pocity nerozumiem tomu... Odpor necitim len sem tam nieco take ze mi lezie na nervy ale ked su ludia 4 dni v kuse je to normalne nad tym sa nepozastavujem trapi ma to prazdno vo mne tie pochybnosti...
v kazdom vztahu, akokolvek milujucom pridu obcas taketo myslienky.. sama som ich zazivala viackrat (vo viacerych vztahoch).. vzdy to boli len nutkave myslienky, nikdy nie pravda.. Pokial vam je s nim dobre (ked ste spolu) a pokial vam nie je vyslovene odporny a nevyhybate sa mu, tak ho milujete.. taketo myslienky podla mojej mienky pochadzaju zo stereotypu.. najma zeny si radi vytvaraju (alebo hladaju) nejaky problem, ktory by mohli riesit - pokial sa ine problemy riesit nedaju.. Ked iny nie je, tak je na rade vztah - nech je akokolvek dobry, pridu pochybnosti.. skuste zazivat nieco nove - spolocne si niekam zajdite, kde ste doteraz neboli, najdite si spolocny konicek.. vela sa rozpravajte a neskor vam urcite tieto nutkave myslienky prejdu.. V kazdom pripade je dolezite, aby vas partner podporoval, pokial mate problemy ako pisete.. okrem toho, skuste si niekedy predstavit den, keby ste s nim nechodili.. ako by vyzeral? co by ste robili, ako by ste sa citili? aj tymto mozete zistit, ci ho k zivotu potrebujete, alebo ho nemilujete..
Velmi pekne dakujem za odpovede potesilo by ma viac nazorov a skusenosti s takymto problemom. Nechcem ist za terapeutom pokial by som to vyriesit sama preto by som sa chcela opytat ze ked ste nakoniec prisli na to ze to boli len nutkave myslienky ako ste na to prisli co vam k tomu pomohlo?...ako ste sa potom citila?...V mojom pripade to nie su len myslienky ale aj pocity prazdna.
Ja mam tiez tento problem.. ja viem ze ho milujem ale niekedy sa to meni na nenavist.. vsetko medzi nami stale klapalo ale teraz to uz nieje take ako kedysi .. u nas je to stereotyp pretoze akekolvek nase aktivity su velmi nakladne... stale len lezime v posteli a pozerame tv.. viete urobila som tu chybu ze som si ho stale rozmaznavala aby sa mal somnou dobre a on bol uz dost lenivy aj bez toho a teraz mi to lezie na nervy ze nic nespravi sam....aj ked je velmi hladny radsej nebude jest akoby si mal ist nieco sam prichystat aj ked mu to dam pred nos.. a ma si len natriet chleba alebo co ja viem ... neviem citim taku nechtu niekedy uz aj co sa sexualneho zivota tyka hnusi sa mi ked sa ma dotyka na intimnich miestach lebo ma nedokaze pekne pohladkat a ked hej tak hned len tam .. nebavi ma to ale milujem ho a neviem ako sa mam s nim rozist bojim sa ze ostanem sama nwm co mam robit... a nemam cloveka ktory by mi poradil moja najlepsia kamoska ho neznasa lebo vie ako sa ku mne sprava...vie byt aj velmi dobry citlivy mily ale naopak niekedy je agresivny aj ma udrie.. a aj ked to potoom lutuje.. stale sa hadame a uraza sa za uplne hluposti .. a obskakovanie ma uz nebavi... ach .. aspon nazor na to by som odcenila.. myslim ze mame podobne problemy :(
PhDr.Burdova [Psycholog]