Už nechcem ďalej takto žiť!
Dobrý, mám problém a nievem si už rady. Mám 15, v rodine skoro žiadne problémi ani v škole, mám kamarátov.No necítim sa vôbec šťastná. Už nejaký čas sa sebapoškodzujem, trhávala som si jeden čas aj vlasy.(netuším prečo, nechápem to). Plačem skoro každý deň, mám pocit že už tu nemám čo robiť, prežívam len tak že si napr. ráno poviem že keď vydržím do obeda tak sa môžem porezať a ptm do večera a tak dookola. Stále sa na to teším. Je to jediné čo má zaujíma. No mám už dorezané úplne celé ruky, zápestia,stehná .vyzerá to strašne. Už neraz som sa chcela zabiť, skočiť z mosta, podrezať sa.ale stále mi v tom niekto zabránil. No asi pred dvoma týždňami som mala takú depku alebo ako to nazvať.bola som sama doma,pobrala som rôzne lieky čo doma máme(diazepam, nejaké antibiotiká, ibalgin a neviem čo ešte) sadla som si do kúta a zaradom ich zapíjala vodkou čo som si kúpila. No po chvíli mi prišlo tak strašne zle a odpadla som. "Zobudila" som sa až ku večeru a bolo mi tak strašne zle, nevedela som sa skoro ani pohnúť. Zavolala som svojho kamaráta(18r.) on jediný vie čo robím a študuje na zdravotnej škole takže hneď prišiel. Chcel zavolať záchranku ale presvedčila som ho aby to neurobil. Bol so mnou celý výkend.pametám si strašne málo iba jak mi bolo strašne zle. No dnes prišiel a povedal mi že keď to nebudem riešiť a budem sa chcieť znovu zabiť a budem naďalej robiť to čo robím tak to povie mojim rodičom. To nemôže urobiť. Moji rodičia by ma ihneď dali zavrieť Na psychiatriu. Ja tam nechcem. Ja viem že nie som úplne v poriadku ale ja nechcem. Ja sa strašne bojím. Už do konca života sa to zo mnou potom bude vliecť, každý má bude brať ako cvoka. Takto nedokážem žiť. Som dosť uzavretý človek. Nedokázala by som byť niekde kde by o mne všetko vedeli. Neviem ako ďalej. Jedna moja časť už chce aby som to všetko skončila a druhá sa bojí že to zasa nevinde a skončím niekde zavretá. :( Nechcem aby to niekto vedel a strašne sa bojím.
Není nutné, aby jsi byla hospitalizovaná na psychiatrii, samozřejmě, pokud by se Ti nějak výrazně nepřitížilo. Můžeš za nějakou paní psycholožkou nebo psychiatrem docházet ambulantně. Pokud uvidí, že máš poctivý přístup a dodržuješ všechny rady a bereš ordinované léky, neměla by teoreticky o hospitalizaci uvažovat. A z tvého dotazu je vidět, že si pomoct chceš. Zbavit se sebepoškozování je trochu jako hledat cestu ze začarovaného kruhu, ale určitě se vyplatí se na tuto cestu vydat a nesejít z ní. Určitě se objednej k nějaké paní psycholožce nebo psychiatryni a pusť se do léčby. Držím Ti moc palce!
Komentáře uživatelů ...
"Moji rodičia by ma ihneď dali zavrieť Na psychiatriu. Ja tam nechcem." ty na psychiatriu patríš, či tam chceš ísť alebo nie. "...každý má bude brať ako cvoka" ty si cvok. Čo očakávaš od komentárov? že ťa budú ľutovať a hovoriť ti, že to nič nie je a si normálna? Nie, nie si normálna
na psychiatriu isto nepatrí, nemyslim si to... treba si len najsť niečo čo ta bude baviť, najsť si kohokolvek komu budeš veriť, jednoducho nebyť sama, isť von, a uvidíš že život ma aj peknu stranku, treba sa len stoho dostať :) neboj všetko bude dobre :) poznam to, pretože aj ja občas prežívam take chvíle, som tiež uzavrety do seba tak ako ty, viem ako sa cítiš :) a nehovor si, že tu už nemaš pre čo byť, pretože každy človek tu je pre niečo :)
rozhodne ti treba psychiatria, to ale neznamena, z eta tam zavru. Si chora, je to akoby si odmietala brat natibiotika ked mas zapal pluc...treba to liecit!Len mi celkom nejde do hlavy situcia okolo rodicov. Ja keby som toto v 15 robila tak by to naisto vedeli, uz nehovoriac o tom ked si pojedla tie lieky a bola cely vikend znicena. Ty s nimi nezijes>
niesi jediná čo sa reže...ja som sa rezala tiež,neraz som sa pokúsila o samovraždu.Dokým som nezsitila že pre koho tu som...moje najlepšie kamošky o tom vedeli a držali ma aby som prestala - a prestala som.Teraz už viem že sú decká,čo majú väčšie problémy a neriešia to rezaním.Nech už si aká si,prestaň s tým! Doje*eš si celý život a skončíš na psychiatrií.
ahoj, píšem Ti z vlastnej skusenosti. Máš 15 rokov, celý život pred sebou. Ja by som Ti poradila ísť za psychologičkou, nikto Ťa nikde nezavrie ak Ty nechceš! Prvú návštevu absolvuješ s obavou, na druhú to bude lepšie a tretiu sa budeš tešiť. Alebo varianta psychiatričky, že Ti nasadí lieky, aby si to prekonala, tie najhoršie stavy. Vieš, že v nemocnici na psychiatrii to nie je take ako v obyčajnej nemocnici. Cudovala by si sa kolko studentov a mladych ludi tam je. Napíš ako si na tom!
PhDr.Burdova [Psycholog]