Rodičia a ja (19)
Dobrý deň,
chcela by som sa Vám zveriť. Ku psychologičke som chodila rok, kvôli sebavedomí a mojim rodičom. Pomohlo mi to na dlhšiu dobu (sebavedomie), ale zase som tam kde na začiatku. Momentálne ma skľučujú dve veci. Rodina a to že sa v sebe neviem vôbec vyznať. Mám pocit ako keby som bola v koncoch. Reagujem veľmi precitlivelo na všetko. Rozplače ma každá maličkosť, cítim v sebe v rôznych situáciách keď mi niekto argumentuje hnev. Často - hlavne večer - mám úzkostné stavy. Cítim v sebe veľký strach. Tiež mám problém so sebapoškodzovaním, keď sa už neovládnem. Niekedy sa viem ukľudniť a nejako si to rozobrať, že prečo to vzniklo atď ale niekedy mi to proste nejde. Mám problémy s rodičmi už dlhšiu dobu. Nerozumieme si, hlavne s mamou. Otca vidím v podstate len večer keď príde z roboty a veľmi sa nevyprávame. No z maminej strany cítim, že má radšej sestru. Je to naozaj veľmi viditeľné, čo potvrdil aj môj priateľ. Ten ma drží "nad vodou", lebo ma veľmi trápi že máme s rodičmi takýto vzťah. Napriek tomu že som sa s mamou snažila niekoľko krát o tom vyprávať, len sa na mňa nahnevala a nechápala že si niečo také o nej môžem myslieť. So sestrou tiež vychádzam zle, pretože je veľmi rozmaznaná. Snažím sa nájsť si robotu a odsťahovať sa a môžno, že práve odstup pomôže ale myslím, že to bude ešte dlhá doba. Čo by ste mi poradili?
PhDr.Burdova [Psycholog]