Pocit viny
Ako sa zbaviť toho " vnucovaného " pocitu viny ?
V nádväznosti na probl. http://www.livedoctor.cz/home/detail?id=27066 a
http://www.livedoctor.cz/home/detail?id=28887 veci sa vyvíjajú ďalej.
Po všetkých tých mojich pokusoch o ukončenie jeho vzťahu, po tých nekonečných rozhovoroch a telefonátoch, pri ktorých zneli vždy len výčitky typu "....vidíš, vidíš, si si to nevážila,nevšímala, všimla si ma iná, mala si stále poznámky ( t.j.dovolila som si mať svoj názor na isté veci, pýtala som sa kde ide, s kým, a tieto otázky mu nedali dýchať, ničili mu život a zdravie a po konfrontácii typu ja tu nebudem, pôjdem preč - odpoveď znela : " choď, nikto ťa tu nedrží!" Pre toto chcel odísť a ten byt hľadal už dávno.
V deň ked som odchádzala na operáciu bola to práve mama , ktorá sa ma sažila psychicky zosypanú z toho všetkého, povzbudiť, podporiť a keď ma odprevadila, išla k nemu a rozprávali sa - ten rozhovor sa ale točil okolo toho, prečo ma neodviezol do nemocnice, lebo keď ma odprevádzala, bolo jej to veľmi ľúto.A keďže rozhovor skĺzol do ostrejšej debaty - to mi povedali, deti, keďže tam boli, znovu po slovách " On to počúvať nebude, jemu nikto nebude rozkazovať, dohovárať, on pôjde preč, on tu nebude, zazneli slová z úst mojej mamy, tak choď, nikto Ťa tu nedrží". Týchto slov sa chytil, zbalil sa a odišiel. Tak najväčším problémom a príčinou jeho odchodu nie je jeho vzťah , ale vyhadzov z úst mojej mamy.
Ja nechápem, ako môže človek na jednej strane povedať " ja ťa už nemám rád, ja som sa citovo na ňu naviazal, ja ju mám rád a na druhej strane všetku vinu zvaľovať na vyhadzov. Každý rozhovor, ktorý sme spolu viedli a ktorý bol o jeho vzťahu otočil na ten vyhadzov od svokry. neviem, asi zabudol, že sa chcel odsťahovať hneď, ako začal ten vzťah, ale nebolo kde a teraz náhodou sa veci udiali tak ako sa udiali a bol po ruke hneď aj byt. Ja sa len neviem zbaviť toho pocitu " viny", nech rozmýšľam ako rozmýšľam, nejde mi to do hlavy, že ja som si nikoho nenašla, ja som sa snažila ten vzťah zachrániť,zostali mi deti, o ktoré sa snažím starať ako najlepšie viem ( mimichodom bez akéhokoľvek príspevku z jeho strany) ale ja som ten vinník. Keby sa dalo, asi by som chodila kanálmi medzi ľuďmi. (Mám na tom podiel?)
PhDr.Burdova [Psycholog] A patrně se mu podařilo Vám pocity viny opravdu podsunout, až jste tomu sama uvěřila. Rozpad manželství po tolika letech strávených spolu je příliš bolestná změna. Klidně se nechte podpořit i nějakým psychologem, v takové těžké chvíli si to opravdu zasloužíte. Přeji Vám, ať pro Vás a Vaše děti co nejdříve nastanou lepší časy.