17 a stále sám
Prepacte dopredu za (cenzurovane ale..) hrube slová, K**VA! co je toto za život. Za chvilu mam 18 [ o mesiac ] a ja si pripadam ako robot co robi vsetko na prikazy. Idem do skoly, idem zo skoly, sedim, spim, jem. Za chvilu mam 18 a ach a nic nove. Proste sku***ne pokazene detstvo, do strednej, som nemal da sa povedat ani jedneho kamarata, na strednej mam s kym pokecat aspon o pocitacoch (moje hobby) a o skole ale inak to je tak vsetko. Uz vyse roka som nebol prakticky vonku (s nikym). Ja, ja ja... cele tie roky nikto o mna nemal ani co i len zaujem niekto. Cele tie roky skyvam v sebe tolko veci ze najradsej by som cele tie roky sa chovam ako velky optimista len aby som nevypadal. Ako ko**t ktory sa stale lutuje. Obcas rozmyslam naco vobec existujem na tejto planete. Naco to je dobre? Doteraz som nemal ani jednu kamaratku (DOSLOVA). Na zakladnej skole, hovorili ze som debil, na strednej ziadne spoluziacky nemam. Cely tento sku***ny zivot som ani len nezazil ake je napr. objatie a vlastne ani "neviem" poriadne co to je. Neviem co to je mat niekoho fakt rad! Doteraz ma fakt pohanalo aspon to, ze mam hobby co ma bavi a chcem robit v buducnosti ale akosi ma to na cas prestalo bavit. Den co den len sedim a cakam kedy pojdem zasa spat. Vela ludi hovori ze su ludia ktory su na tom horsie hej, su ale radsej by som teraz nemal ruku ako by som nemal mat nikoho okolo a take spomienky, ze a aj tak tomu vsetci hovoria "najlepsie roky svojho zivota.." ha..ha.. :'(
Aby som to priblizil. V skolke sa zacalo sikanovanie zrejme kvoli vyzoru (teda tam iba ignoracia od vsetkych) a to pokracovalo aj na zakladnej skole. Cele tie roky to nebolo o inom, ako debil tam, debil sem, on smrdi, on je nechutny a podobne. Az ZRAZU, v 9. triede na konci skolskeho roka sa so mnou zacali zrazu vsetci bavit a kamaratit a nebolo mi to divne. Hovoril som si: "Faaajn konecne..". Zo zaciatku to aj bolo fajn. Prvy polrok to bolo fajn. Po skonceni skoly, ako sa chodilo von, zacali vsetci pit a opijat sa. Nasli v tom zalubu a postupne sa z toho stal trend a vikend co vikend sa pilo. Ja som nepil, pretoze som proti alkoholu, cigaretam a vsetkeho okolo. Len kvoli tomu (asi) hovorili ze som iny. Postupne sa zacalo stavat ze ma coraz menej volavali von. Ze vraj som neni ako oni. Zevraj tam "nepatrim". A nakoniec z toho bolo take, ze ma zavolali von 1x za mesiac a aj to pytali odomna peniaze: Zaplat nam tam zmrzlinu, a potom tam mcDonald a dokonca sa nasla od nich poziadavka: Zaplatis nam aspon polku z vodnej fajky? Ale tam som to uz zastavil z mojej strany a uz som viac s nimi von nesiel. A takto to prazdno pokracuje az dodnes. Na strednej sice mam sa s kym pobavit o skole a o mojej zalube: pocitace, ale to je fakt vsetko. S nikym nechodim von, lebo nemam s kym. Ako som pisal uz som cez rok aj nieco nebol vonku [teda nie doslova. myslim s niekym, ale uz to taha na 2 roky] Za posledne dni sa citim hrozne, zacal som si uvedomovat ze moj zivot je len velky omyl a proste takto sa zit neda. Co s tym vsetkym? Vďaka.
Rozmýšľam ako začať, či Vás poľutovať alebo Vás trošku nakopnúť. A stále sa mi vracia otázka: koľko krát ste volali Vy niekoho von? Ako chcete niekoho stretnúť, kde ste zavretý doma? Prečo si myslíte, že spolužiaci Vás musia pozývať?
Kamaráti nepadajú z neba a keď nie sú v triede spolužiačky, tak je treba zmeniť priestor, v ktorom sa pohybujete. Na to, aby ste spoznali ľudí netreba chodiť piť. Máte možnosti, zahlásiť sa do nejakého kurzu a spoznať tak ľudí, ktorí sa zaujímajú o to isté, čo Vy. Takže máte dve možnosti: buď sa budete ľutovať, ako to robíte teraz a sťažovať sa, ako Vás nikto nemá rád ALEBO nakopnete sa a začnete aj medzi ľudí chodiť a trošku aktívnejšie sa aj Vy starať o to, aby ste s niekým von išli.
Komentáře uživatelů ...
na koho alebo čo sa vlastne sťažuješ? na jednej strane vyžaduješ pozornosť a záujem od určitej skupiny ľudí, ktorí majú určité návyky a názory. Ty s týmti návykmi a názormi nesúhlasíš, ale pozornosť a záujem od nich vyžaduješ naďalej. Buď sa pridaj k davu, nebudeš vyčnievať a budeš s nimi chodiť každý víkend von, budeš chlastať, súložiť, robiť všetko, čo oni. Alebo si nájdi ľudí, ktorí majú rovnaké názory ako ty. Ovca sa nemôže kamarátiť s kravami. Jo a neľutuj sa, zmeň svoj postoj...
A v tvojom okolí nežijú tvoji rovesníci? Začni chodiť medzi ľudí, prihlás sa na nejaký krúžok, ktorý by ťa bavil...tam spoznáš kopec ľudí
Kámo, zažívam takmer do bodky to iste čo ty... viem ake to je, a ani ja si stym neviem poradiť.
Poradím ti to, co se většinou odsuzuje jako nešvar a nebezpečí dnešní doby, jako náhraada skutečných vztahů virtuálním kontaktem: Zkus najít někde na chatu či FB někoho, kdo by měl podobné názory, s kým by sis rozuměl. Třeba budeš mít štěstí a nebude bydlet daleko od tebe, takže se budete moci časem i navštěvovat.
6.10.2011 17:04:22: To som skúšal, ale tak môj problém je hlavne o tom, že ja za tie roky som taký, že ja neviem nadväzovať kontakty, neviem poriadne komunikovať, neviem o čom sa mám baviť s normálnymi ľuďmi. To je to najhoršie. :(
7.10.2011 16:36:17: To som skúšal, pár "virtuálnych kamošov" mám ale to mne nevyhovuje. Nie preto že nemajú názory ako ja, ale preto, lebo takých kamošov mám asi už iba dvoch a aj to jeden z Bratislavy a druhý z Nových Zámkov kde sa môžem ročne vybrať tak 1-3x. Záleží aké akcie, prednášky sú a čo sa chystá. A nájsť nových je ťažko, aspoň v mojom prípade.
kámo ako by si opisoval môj život mne bude tiež 18 a tiez nechodím von, vlastne som nikdy v partii ani s nikim vonku nebol. velkou oporou mi je viera, ale aj tak riesim dylemi.
takze podla zuzany je chyba v ňom. zaujímavé.
Čakal som takú odpoveď.. Lenže to nie je také jednoduché zmeniť prostredie a podobne.. Je toho hrozne veľa.. Ja neviem o čom sa mám s ľuďmi baviť, pri každej jednej vete sa cítim trápne lebo si myslím že som povedal sprostosť a čakám výsmech, a podobne.. to ma značne spomaluje proste je toho veľa. Tak isto je to v škole. Keď ma učitelka vyvolá odpovedať, tak sa ani tak netrasiem z toho či to poviem dobre, ale či nepoviem sprostosť aby sa zasa celá trieda mala na čom vysmievať.. Aj keď viem rozlíšiť hranicu srandy ale aj tak.. ničí ma to proste ja stále a stále musím s tým bojovať.
třeba si moc uzavřený sám do sebe, zajímej se o životy druhých lidí a oni se budou zajímat o tebe, projev vstřícnost a ona se ti vrátí
zkus nějaké úplně nové koníčky, změň prostředí, poznáš nové lidi
ja sa aj chcem zaujimat ale.. a to je jedno... nema cenu to riesit..
nema cenu to riesit? samozrejme ze ma ked uz si to zacal. poviem to takto, 90% vztahov su zalozenych na plytkych interakciach vseobecne a funguju viac menej len "pro forma". nehladaj v zivote nejaku spriaznenu dusu alebo nieco podobne,lebo taku osobu ani najst nemusis. ano, viem ako poriadne lezie na nervy ked je clovek stale sam. ale venuj ten cas, ktory mas niecomu produktivnemu. to ze v tvojom okoli su prevazne nemozni ludia, vyformovani a zdegenerovani touto dobou, neovplyvnis. pokial ti nevyhovuju rovesnici, skus sa bavit s inou vekovou kategoriou. skusaj pomaly, nadvazuj kontakty, nechod hrr a neslubuj si od prveho cloveka co ti pride do rany, hory doly...ked sa vzchopis z tejto samolutosti, nenavidenia niecoho co aj tak nezmenis, tak mi mozes napisat a mas to hned ako dalsiu instanciu k "nejakej" komunikacii (neviememail@pobox.sk). howg
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]